Blog

« Back

Dies irae časť prvá

V ten deň hnevu, v ten deň práva v prach sa zvráti sveta sláva, Sibyla a Dávid vravia. Aký strach nás schváti dravý, keď sa pred očami zjaví všetkých skutkov sudca pravý. Hlasy trúby, plné čudu, ponad hroby krajín budú znieť a volať všetkých k súdu. Príroda, smrť v žase stíchne, keď sa každý mŕtvy zdvihne, k súdu príde, jak len stihne. Napísaná kniha tu je, všetky deje obsahuje, z nej svet ortieľ vypočuje. Keď si sudca teda sadne, vyjaví sa všetko riadne, nenechá tak viny žiadne. zdroj: http://breviar.sk/default.htm

Možnože otváram tému, ktorá mnohých nenadchne, ale čo už... Blížime sa k adventu a tento týždeň nám ponúka sa zamyslieť nad koncom sveta, posledným súdom. Dôkazom tejto skutočnosti je aj hymnus Dies irae( Deň hnevu) ktorého prvú časť ponúkam ako úvod. Mňa z tejto prvej časti oslovila pasáž kde sa opisuje posledný súd... Moje postrehy budú ešte z dvoch častí tohto starodávneho hymnu...

Každý bude súdený, každého Boh bude súdiť z myšlienok, ktoré mal v hlave, zo slov ktoré vypovedal a zo skutkov, ktoré vykonal. 

Tento posledný súd bude každého osobný. Každého bude Boh súdiť pred všetkými. Pred Bohom sa nič neukryje, neutají, vie o každom  jednom z nás.

Boh bude spravodlivo súdiť. Nikomu nebude nadržiavať. on sám vynesie rozsudok buď spásu alebo zatratenie...

Comments
sign-in-to-add-comment
Mňa to teda nadchýna - krásne a triezve pripomenutie veľkoleposti, slávy a áno, aj hrôzy (závisí aj od duchovného rozpoloženia pozorovateľa) posledných vecí.
Posted on 11/27/12 6:06 PM.
Áno, toto nás neminie, ale treba pripomenúť, že Posledný verejný súd bude potvrdením nášho osobného súdu, teda, ak už medzitým zomrieme, takže nemôže sa stať, že by sa jeden súd líšil od druhého.
Treba mať pred Pánom bázeň a báť sa ho urážať každým vedomým a dobrovoľným hriechom. Ale zároveň náš strach nesmie byť väčší, ako priblížiť sa k Prameňu Božieho Milosrdenstva a s dôverou v odpustenie vyznať sa pred tvárou Pána vo Sviatosti zmierenia zo všetkých svojich hriechov. Pán nám predsa prisľúbil v Denníčku sv. Faustíny, aby sa ku nemu nebála pristúpiť žiadna duša, i keby jej hriechy boli červené sťa šarlát, že práve takáto duša má prednostné právo na jeho Milosrdenstvo a že Pán okamžite zabudne na tieto hriechy vyznané pred kňazom, nikdy mu ich nepripomenie a že duša sa stane belšou ako sneh...Takže, ak nechceme, aby naše hriechy raz videli všetci ľudia, vyspovedajme sa z nich. Budú utopené v mori Božieho Milosrdenstva.
Posted on 11/28/12 9:26 PM.
niektorí, mnohí sa obrátia z lásky Boha nie z jeho hrôzy..., je to vec pohľadu, neviem, či niekoho viac pritiahne hrôza alebo Božia láska...TERAZ je čas spásy, mnohí sa vrátia (a už sa vracajú) k Bohu na základe lásky Boha a jeho Milosrdenstva. osobne sa pripravujem s nádejou v čase adventu.
Posted on 11/29/12 6:24 AM.
táto sekvencia nebola zložená na evanjelizáciu, ale pre liturgiu, teda pre zhromaždenie kresťanov, ktorým to má pripomenúť posledné udalosti pri konci sveta, a my si tieto veci z času na čas pripomínať potrebujeme. Okrem toho, vzývanie a nádej na Božie milosrdenstvo tam je, akurát nie v tejto "prvej časti".

Nakoniec, sám Boh sa nezdráha hovoriť o hrôzach a strastiach, takže určite vie, že to potrebujeme počuť.
Posted on 11/29/12 9:12 AM in reply to Mária Künzl.