Čo chcete, aby vám urobil....?
Drahí priatelia, chcem vám, všetkým, ktorí máte svoje trápenie, ktoré nie je Oteckovi ľahostajné, podať svedectvo moje, i mojich blízkych.
Nech viete, že v každom trápení vás Otecko neopúšťa, pretože vás jedinečne miluje. Pokiaľ však nastane nový trvalý stav (napr. človek ochrnie, alebo stratí prácu, alebo má fyzické problémy), je dôležité najprv prosiť Otca o uzdravenie sebaprijatia. Nehovoríme o tom, že sa nemodliť za uzdravenie - áno, je to až nutné!, dokonca Písmo to dáva starším ľudu za povinnosť. Ale nech uzdravenie nie je podmienkou vašej identity. Vedzte, prosím, že požehnaní ste aj počas nezamestnanosti, požehnaní ste aj na vozíku, požehnaní ste aj s akoukoľvek fyzickou disproporciou. Ako je to možné? Veď sa mi stalo toto a toto, poviete si. No preto, že Otec vás za každej dennodennej i mimoriadnej okolnosti nadovšetko miluje, no potrebuje, aby ste najprv uzdravili vzťah s Ním, a všetko ostatné príde potom.
Že sa mi to ľahko hovorí? Nie, nehovorí sa mi to ľahko. Nemám síce nijaké telesné postihnutie, ale pri stretnutiach s ľuďmi zdieľam ich stav. Oni sami mi pomáhajú vstrebať podstatu ich prístupu k sebe samým v ich ťažkosti. Nie je to ľahké a keď si predstavím sám seba v takom (navonok žalostnom) stave, hanbím sa, keď si uvedomím, že ja sám by som sa najprv psychicky zrútil, potom by som nakydal na Boha a až potom by som uvažoval nad iným prístupom k veci.
Na Campfeste som sa stretol s jednou dievčinou, ktorá je na vozíku po nehode. Stal som sa jej "Campfestovým pomocníkom", lebo jazdiť na vozíku po tej tráve nie je zábava. Mňa dosť boleli kríže :-D a to som ho len tlačil.
Veľmi som túžil (asi nemiesto nej), aby ju Otec uzdravil. Ale On mi namiesto uzdravenia dal precítiť, ako veľmi ju miluje. Veľmi som plakal od šťastia či lásky, či ako to chcete nazvať, keď mi to ukázal pri jednej chvále. Vtedy som si uvedomil, že On ju miluje, a nie je čo riešiť. Campfestofola :-D
Čo však s istotou viem - najprv hľadajte Božie kráľovstvo, a to ostatné vám bude dané. Čo to v praxi znamená:
1) Ak sa Ti deje neprávosť,
2) Ak si stratil/a prácu,
3) Ak máš zranenie, chorobu, ochrnutie
4) Niekto Ti umrel
tak
vyvyšuj Boha nad túto situáciu, a hoc nevidíš zmenu, alebo zmena neni podľa Tvojej predstavy, maj dôveru ba až istotu, že Boh je nad touto situáciou, nad touto neprávosťou, a robí svoje dielo!
Čo je však dôležité - Pán vládne nad situáciou. Stáva sa však, že pre strach, nedôveru, nepokoj sebe neodpustenie vládne situácia nad vami. V takom prípade sa treba v Mene Ježiša Krista zriekať všetkých útlakov, ktoré vám bránia vidieť Otca ako kráľa nad tou situáciou.
Treba si však uvedomiť, že vami predstavované riešenie situácie nemusí byť spravodlivé. Môže byť dobré, napr. znova chodiť, schudnúť, nájsť si prácu, a i., ale je otázne či je to spravodlivé. Spravodlivé, teda podľa Božej vôle. Ak by niekto argumentoval, že nie je možné úplne poznať Otcovu vôľu, tak je to pravda. Lenže my máme predsa istotu, že On veci vidí s nadhľadom, a so všetkého vytaží maximum. Čo sem však vstupuje, je, že Otec chce pre nás to najlepšie a rieši problémy komplexne. A teda, položme si otázky:
1) Je dôležité, aby si znova chodil/a, hneď a zaraz? Pokojne to môžete rozumne zdôvodniť, že budeš lepšie môcť svedčiť o Pánovej sláve. To je síce pekné, a dobré, ale nemusí to byť spravodlivé. Prečo? No pretože Pán hovorí, aby sme prijímali svoj stav, tzn. ak nemôžeš chodiť, tak prijími tento fakt. Pre ochrnutých má vždy dobré slovo Nick Vujicic.
http://nickvujicic.com/
http://www.youtube.com/channel/UCm71Z36uSgQtoNmnYjelvNA
Nechcem povedať, že "on je na tom horšie, tak by sa nesťažujte", ale chcem vám povedať, že tento človek prijal svoj stav, prijal, že napriek nedostatku pohybového aparátu je za každých okolností milovaný Boží syn, je plnohodnotný človek (manžel, otec) a Boh cez neho ožaruje a motivuje ďalších. Čo vlastne teda urobil - prijal sám seba, a prestal hovoriť Bohu "ak mi dáš ruky alebo nohy, tak sa mi bude lepšie žiť, resp. budem Ťa môcť lepšie chváliť" (samozrejme som parafrázoval). Pozor, neprestal však veriť Otcovi, že v spránom čase, bude mať ruky a nohy. Ale vie, že Otec najlepšie usúdi, kedy tak bude. Dovtedy robí čo vie v Božom mene.
A ešte - na dnešný trend degradácie a odsúvanie postihnutých ľudí na okrej spoločnosti, alebo iných koncentrákov a-la sanatória, na to sa vykašlite. Ste plnohodnotní ľudia, ako hocikto iný. Verte mi!!!
Božia dcéra s väčším pozadím, mastnými vlasmi, navyše kilá podľa vzorca, ktorý isto Otec nevymyslel. Chce schudnúť, lebo je to s ňou zle. Nikdy nehovorím, že uzdravenie netreba aj v tejto oblasti. Treba však Najprv - prijať samú seba. Povedzte kočky narovinu, koľké z vás túžia po inom tele, ako to čo máte. Teda aspoň trochu vylepšenom, aby ste prestali mať ten pocit, že ste možno chudery, škraty alebo iné sebazničujúce myšlienky vyplývajúce z obrazu v zrkadle, či porovnávania sa s tým, čo vidíte prezentované v médiách alebo na ulici ako dnešnú sexy krásnu Venušu.
Neviem, či vám to už niekto povedal, ale zmena myslenia podmienená zmenou svojho zovňajšku sa nedostaví. Prečo? Lebo vy, kočky, nemáte zranené telá, neni problém v kile navyše, neni problém so širokými bokmi. Vy ste zranené zvnútra. Položte si ruku na srdce a pospomínajte, kedy vám kto povedal, aké ste krásne, aké ste úžasné bez toho, aby ste niečo urobili, bez toho, aby ste sa natiahli do plesových šiat či inom splnené stavovej podmienky? >>> TU <<< hľadajte problém. Tu je zranenie. Zranenie, ktoré je spôsobené nedostatkom úcty a chvály voči vašej osobe. A týmto s zranením prichádza menejcennosť. A keď raz mám menej ceny, tak tú cenu (hodnotu) treba dáko doplniť nie? No jasné kočky - dobré sukne, priesvitné tričká či iné ultramódne doplnky, len nech sa chlap po vás otočí. Po diskusii s dievčatami sme tento váš stav pomenovali takto: Žena chce byť krásna, ale pritom nevie vnímať, že začína byť aj sexy, čo nie je vždy žiadúce. Najmä nie vtedy, ak sa časť mozgu vplyvom gravitácie odkrví, aby sa prekrvila iná.... časť tela. Áno dievčatá, Ak stojíte za prízemné vybudenie mužského chtíča pre svoje dobitie hodnoty, pokojne pokračujte, ale takéto "dočasné nadhodnotenie" má krátkodobé trvanie a následné ešte rozsiahlejšie znehodnotenie. Takže - na zamyslenie.
Pre tie, ktoré by radi so sebou niečo robili, radím, nech radšej pozrú na seba, a kuknú, či sú na seba hrdé aj s kilami navyše, s pehami, či mastnými vlasmi. Ak nie, skúmajte, z čoho pramení vaše domnelé podhodnotenie. Keď niečo nájdete, predneste to Bohu a proste, "Otecko, pomôž mi prijať sa takú, akou ma Ty vidíš. Daj, aby som sama seba videla Tvojími očami". To je prvý krok. Žena, ktorú Otec naplní svojou láskou, uzdraví jej sebahodnotovú slepotu, bude vnútorne krásna, a takáto vnútorná krása bude prežarovať telo. Malá rada: keď budete skúmať, či a kde nastal problém s nedobíjaním hodnoty, skúmajte svojho pozemského otca. Do akej miery vás ako malé dcérky hladil, dotýkal sa vás správnym spôsobom primerane veku, či a koľko vám hovoril, aké ste krásne, aké sten úžasné a iné veci, ktoré sú základom zdravej hodnoty dievčaťa.
Chlapi - pre vás platí to isté!
Takže zopakujem základ mojej myšlienkovej rozpravy - hodnotu máte!!! V identite Božieho syna alebo Božej dcéry. Pokiaľ si nie ste vedomí a vedomé tejto jedinečnej hodnoty, hľadajte, prečo je to tak. Zatiaľ však budujte svoj osobitý vzťah s Bohom, ktorého ste dcérami a synmi, ktorých však mená má vyryté do dlane.