Toto vzniklo už dávnejšie z vďačnosti a úcty ku konkrétnemu kaplánovi. Ale odvtedy som bola v kontakte už s viacerými, a zistila som, že bez mena konkrétneho je to trefnejšie, lebo sa to týka všetkých.
Som klbkom, ktoré sa kotúľa zo strany na stranu,
Zamotávam sa do sietí, ktoré sa do srdca zarezávajú.
Viem, že Pán ma stvoril pre seba samého,
že moje srdce nájde pokoj až keď spočinie u neho.
Pán mi tú milosť udelil, že poslal mi do cesty nášho kaplána,
Ktorý všetky strasti života zaháňa, pretvára.
Je nádherné vidieť jeho oči v očakávaní: „Čo povieš?“
Ktoré nesúdia, prijímajú s láskou všetko, čo povedať vieš.
Cítiť ten pokoj, výzvu, súdržnosť, lásku a jednotu.
„Rozprávaj! Hovor! Počúvam, preto som tu!“
Z neho vždy pokoj, pokora, láska žiari.
Neha, radosť ho zdobí a láskavý úsmev na tvári.
Ponúka plné srdce, oduševnené, prežiarené teplom v dlani,
Ktoré vie utíšiť srdce, ktoré trpí, túžba ho kvári a utápa sa v žiali.
Je prežiarený svetlom Svätého Ducha,
Ktorý pravý život v skutočnom šťastí ponúka.
Prichádza medzi nás ako závan jemného vánku.
Ovieva teplom, hladí, stišuje sťa kolísanie k spánku.
Preč sú rozpory, pochybnosti, skľúčenosť, rozmary,
Zahnať všetku zlobu srdca jemu sa podarí.
Už s nádejou hľadíš dopredu aj naspäť,
Na perách ti šťastný úsmev žiari.
Zasiahol záchranca zoslaný na svet;
Spoznáš, že aj tu je niekto, kto ťa chráni.
Vďaka Ti Bože za všetko čo v mojom živote robíš,
Že ma neopúšťaš, v každej chvíli pri mne stojíš.
Za nášho kaplána ďakujem ti znovu a stále,
Veď v ňom prostredníka Teba nielen ja, ale všetci máme.
Len Ťa prosím, Bože dobrotivý,
Neopúšťaj ma a daj mi sily,
By som mohla zvládnuť plniť vždy Tvoju vôľu,
Aby som nepodľahla znechuteniu, sklamaniu a bôľu.
Nech zabudnem v každej chvíli na seba,
A konám všetko čo je potrebné pre Teba.
Aj keď mi duševných i fyzických síl stále ubúda,
Že som tu pre Teba, to srdce nikdy nezabúda.
Kvílim, tápam, plačem a k Tebe volám, zachráň ma!
Odním odo mňa túto strasť, ktorá dušu i telo zabíja.
Prijímam z Tvojich rúk choroby, slabosti s radosťou,
No neviem prijať od iných nelásku spojenú s nespravodlivosťou.
Nauč ma Pane žiť len z Tvojho slova, z Tvojej lásky
Aby som netúžila mať uznanie, počuť milujúce hlásky.
Nech moja sebeckosť sa v obetavosť premení,
A moja sila, pokoj, pokora a ochota, z lásky k Tebe pramení.
Viem, márna túžba, aby som takou akou je náš kaplán bola,
No prosím len toľko vydržať, aby som jeho nesklamala.
Vďaka Ti Bože, že si mi zjavil aká som nedokonalá,
V bolestiach, súženiach, v ťažkostiach nevytrvalá.