Do tohto milostivého času svätého trojdnia dám priestor prehovoriť Jožkovi Krišandovi - Božiemu možovi, v ktorom sa prejavoval prorocký duch.

TAJOMSTVO ZLA

Už dlhšie sa zamýšľam nad problematikou zla. Naschvál som napísal zla a nie zloby, lebo zloba je ženského rodu a nechcem, aby to zle pochopili feministky. Nuž teda zlo je na svete, pretože ho rozsial nepriateľ ako kúkoľ medzi pšenicu (porov. Mt 13, 24-30). Nepriateľ - diabol má takisto svoju charakteristiku, ktorá je tajomná, avšak v Písme vystupuje ako večne nešťastný inteligent. Pri pozorovaní jeho správania sa a správania sa ľudí, ktorí slúžia hriechu možno vnímať určité vlastnosti zla.

V prvom rade zlu vytýkam, že sa až veľmi tvári ako dobro, jeho maska je veľmi kvalitná a nie je iba pleťová: „A nečudo, veď sám satan sa tvarí ako anjel svetla" (2 Kor 11,14). Táto maska sa zmýva iba úprimnými slzami pokánia. Zlo nemá v úcte život, čiže ma rado smrť a hlavne smrť tých druhých a slabých: „Závisťou diabla prišla na svet smrť; skúsia ju tí, čo sú jeho korisťou" (Múdr 2, 24). Od tohto postoja sa odvíja aj postoj k slabým tohto sveta: „Sila nech je mierou našej spravodlivosti, lebo slabé preukazuje sa neužitočným." (Múdr 2, 11).

Zlo má v sebe dynamiku vyjadrenú v pohybe sviň, keď sa rútili do Genezaretského jazera (porov. Mk 5, 1-13). Aj človek pri postupnom páde sa najprv ženie dole „rypákom", aby neskôr spadol na rypák a to len preto, že sa v mnohých životných situáciách zachoval ako prasiatko. Ak sa niekto rúti do nešťastia, hovorí sa, že to s ním ide dole vodou. Najprv to však začalo ísť s ním dole z kopca. Aj žalmista vyjadruje túto nešťastnú dynamiku: „Ako ovce sa ženu do priepasti a smrť je ich pastierom" (Z 49, 15a).

Zlo je extrémne precitlivelé na prítomnosť dobra. Diabol, len zazrel Ježiša v synagóge a už vrešťal: „Nechaj nás, čo ťa do nás Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží svätý!“ (Lk 4, 34) „Niet pokoja pre bezbožných hovorí Pán." (Iz 48, 22). Skazené svedomie je extrémne senzitívne. Vďaka tomu má zlo aj sklony k zveličovaniu a hystérii. Z toho vyplýva aj veľká kritičnosť. Niekedy je to maskovanie osobných vnútorných zlyhaní. Judáš, ten ktorý kradol zo spoločnej pokladničky, vytýkal Ježišovi jeho nehospodárnosť pri rozlievaní drahocennej masti (porov. Jn 12, 4-6). Ako malý chlapec som čítal rozprávku Maco Mrmlač, bolo by však asi potrebné napísať poviedku: Kresťan mrmláč. Aj určitá uhundranosť na všetko je znakom vnútorných zranení, ktoré sú spôsobené hriechmi. Odborne sa tomu hovorí projekcia. „Mrmleme všetci ako medvede a stále hrkútame ako holuby. Čakáme na právo, a niet ho, na spásu, a je od nás ďaleko. Bo mnoho hriechov máme pred tebou a naše viny svedčia proti nám, áno, svoje hriechy máme pred sebou a svoje zločiny poznáme " (Iz 59, 11 -12).

Nie je žiadnym umením kritizovať všetko zdola a bez premyslenia o všetko otierať svoj drsný slimačí jazýček - ratylku. Nekonštruktívna kritika je to najjednoduchšie. Avšak ak pes dokáže brechať v katedrále, to ešte neznamená, že ju dokáže aj postaviť. K praktikám zla patrí aj manipulácia s históriou. Už v raji diabol zasiahol do historického výkladu dejín a postavil Pána Boha do zlého svetla (porov. Gn 3,1-5). O prekrúcaní histórie osvietenstvom a komunistami nemusím písať. Históriu treba vnímať v zmysle doby, nie jednofarebne a z viacerých uhlov pohľadu. Historické udalosti musíme obracať ako slimačiu ulitu z viacerých strán. Tak niekedy zistíme, že tá zablatená a ináč a inými zašpinená ulita v sebe skrýva vitálneho slimáčika a niektorá krásna ulita je po obrátení niekedy prázdna, alebo v nej hnije jej primárny obyvateľ. Tejto problematiky sa však dotknem inokedy.

Zlo je spojené s peniazmi. Nehovorím, že peniaze nie sú dobré a potrebné, ale cestu do neba si nimi nevydláždime. V praktickom živote tento postoj funguje tak, že zadarmo neurobíme nič a pre peniaze všetko. „Niet väčšej neprávosti nad lásku k peniazom, lebo taký má aj svoju dušu na predaj a zaživa vyvrhuje svoje vnútornosti" (Sir 10,10). Zlo je zbabelé. Žalmista píše: „Nevzývajú Boha; no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba" (Ž 53,5b). Takto sa mnohí neboja svojich hriechov, ale čiernych mačiek, horoskopov, zlých vykročení z postele a všelijakých iných povier. Správajú sa presne ako Saul. Vedel, že ho čaká ťažký boj, nerobil však pokánie, ale išiel za vešticou, aby mu vyvolala Samuelovho ducha (porov. 1 Sam 28, 4-25). Podobne sa správajú poverami presiaknutí kresťania.

Zlo má príslovečnú drzosť a aroganciu. Moderne sa tomu hovorí asertivita. Kain doslova vybrechol na Pána Boha, keď sa ho ten len opýtal na zabitého brata Ábela. Kain sa osopil: „Či som ja strážcom svojho brata!" (Gn 4, 9b) Tento postoj zlých ľudí vystihuje prorok Izaiáš: „Pretože ste hovorili: So smrťou sme uzavreli zmluvu a s peklom sme spravili dohodu, keď sa privalí bič šľahavý, nezasiahne nás, lebo sme si lož urobili útočišťom a zakrývame sa klamom." (Iz 28,15). Ďalej však ten istý prorok píše: „Vaša zmluva so smrťou bude zrušená a Vaša dohoda s peklom neobstojí, keď sa privalí bič šľahavý, ten vás rozdrví..... a len v hrôze pochopíte poučenie" (Iz 28, 18-19). V hrôze niekedy pochopíme poučenie ako dieťa, ktorému sa dobre rady nedali vložiť do hlavy normálnym spôsobom, tak bolo potrebné mu ich nabiť z druhej strany, aby to lepšie pochopilo. Niekedy však ani toto nepomôže a ani v hrôze nepochopíme poučenie. Pri Ježišovi viseli dvaja lotri na kríži. Obaja trpeli, ale iba jeden ľutoval svoje hriechy. Ten druhý sa dožadoval Ježišovho zásahu, aby nemusel trpieť za to, čo si svojimi skutkami zaslúžil.

Tak ako prasa zostane prasaťom, či bude v salóne, alebo v stajni, tak aj zlý človek rozdáva zlo okolo seba, kdekoľvek sa nachádza. Ak aj robí zdanlivé dobro, tak len preto, aby mal z toho úžitok. Zlý človek je tak nastavený, že je schopný podraziť svojho najlepšieho priateľa a spojiť sa so svojim úhlavným nepriateľom, ak mu to v danej situácii vyhovuje. V histórií mame k tomu veľa príkladov. Rusi sa napríklad pred 2. svetovou vojnou dohodli s Nemcami na rozdelení Poľska - tzv. pakt. Ribbentrop - Molotov. Komunisti popravovali svojich najoddanejších členov - V. Klementisa, R. Slanského atď. Prenasledovali aj ozajstných organizátorov Slovenského národného povstania a ich rodinných príslušníkov.

Zlo sa rado oháňa Pánom Bohom, aby dalo tým deklarovalo fiktívne požehnanie svojim lotrovinám. Diabol kričal Ježišovi: „Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!" (Mk 5, 7) Sidonská princezná - emancipovaná a multizbožne orientovaná Jezabel poslala odkaz prorokovi Eliášovi, keď dal pobiť jej kňazov: „Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridajú... (1 Kral 19, 2a). Fašisti mali na opaskoch vyrazené - Gott mit uns (Boh s nami). Či Boh požehnával aj ich zverstvá, nemožno povedať. Viem, že by sa dalo napísať o tejto problematike ešte viac, ale nechcem zlu robiť pozitívnu reklamu. Poďme radšej robiť dobro. Je to lepšie ako sa báť zla a paralizovane bedákať nad ním.

Jozef Krišanda, katolícky kňaz