Na Sicílii žil kedysi mních Epifán, ktorý objavil v sebe Boží dar: vedel maľovať prekrásne ikony. Nedalo mu to pokoj: chcel namaľovať Kristovú tvár. Ale kde nájsť vhodný moodel, ktorý by súčasne vyjadroval utrpenie i radosť, smrť i vzkriesenie, Božskosť i ľudskosť?A tak sa Epifan vydal na cesty. Prešiel celú Európu a študoval každú tvár. Bezvýsledne. Tvár, ktorá by predstavovala Krista akoby nejestvovala. Raz večer zaspal pri opakovaní žalmu: "Pane ja hľadám tvojú tvá, neodvracaj svojú tvár odo mňa."(Ž 27,6). Prisnilo sa mu, že anjel ho vodil od človeka k človekovi, s ktorými sa stretával a ukazoval mu črty, v ktorých sa tieto tváre podobali tvári Kristovej: radosť mladej nevesty, nevinnosť dieťaťa, silu roľnika, utrpenie chorého, strach odsúdeného, dobrotu matky, zdesenie siroty, prísnosť sudcu, veselosť potulného speváka, milosrdenstvo spovedníka, obviazanú tvár malomocného… Epifan sa vrátil do svojho kláštora a dal sa do práce. Po roku ikona Krista bola hotová a priniesol ju opátovi. Opat bol ohromený. Bola nádherná, Chcel vedieť, aký model mu poslúžil, aby ho mohol ukázať aj iným umelcom. Mnich odpovedal: "Nehľadaj Krista v tvári iba jedného človeka, ale v každom človekovi hľadaj zlomok Kristovej tváre."

Takýto kúsok Kristovej tváre nachádzam aj ja medzi vami ... v Krížovej Vsi, vďaka Vám za všetko :-)