Je tak aj preto, lebo mnohí z nás nepoužívajú svoje schopnosti správnym spôsobom.

Máme slobodu, môžeme sami rozhodnúť, čo budeme robiť, pre koho, za koľko (odmena) a do kedy. Môžeme dať svojmu životu zmysel. Môžeme svoj život oslobodiť od toho, čo nás núti ku konzumu, k životnému štýlu v materializme a k nezdravému štýlu života vôbec. Potrebujeme menej, ako si myslíme (ako si myslia tí, ktorých produkty kupujeme) na to, aby sme mohli žiť dobrý a spravodlivý život.

Viem, nie je to tak jednoduché, ale aj je.

Ak "podpíšem zmluvu" vo firme, v istom zariadení, v Banke, som jej zamestnancom - nie majetkom! - a mám voči nemu povinnosti, záväzné pravidlá, ktoré musím akceptovať a dodržiavať. Naopak, aj organizácia má voči mne isté povinnosti a pravidlá, ktoré zasa má - musí dodržiavať táto. Ak niečo prestane byť únosné a firma zistí, že zamestanec..., požiada ho o odchod. naopak to už takéjednoduché nie je. Nie vždy je možné skutočne odísť od zamestnávateľa, a nie vždy je možné nájsť iného, ktorý by človeka "nepoužil" nesprávnym spôsobom (nezneužíval ho pre svoje ciele), aby nedochádzalo k nespravodlivosti voči zamestanému. A je ešte väčší problém - že je takých zamstnávateľov väčšina... Človek musí riadne "hľadať" aby našiel pre seba vyhovujúce "pravidlá" a aj zárobok.

Boh nás obdaril rozumom - je to náš najvzácnejší dar, náš kapitál, ktorý nás stavia nad iných živočíchov, nemal by nás - nesmie nás stavať nad iných ľudí s cieľom, aby sme z nich ťažili alebo ich využívali pre čokoľvek. A ani by sme sa nemali nečinne prizerať využívaniu inými...Princípy morálky a etiky -  pokyny vpísané do srdca človeka Bohom, platia stále a ich platosť nikto nezruší. Platia dokonca aj u človeka, ktorí tvrdí, že Bohu neverí. Skutočnosť, že by neveril v Boha, ho taktirž od týchto neoslobodí. Človek ju však môže "zahodiť", "ignorovať" alebo jednoducho obchádzať - sloboda rozhodovania sa - a dokonca akoby bez okamžitej "účinnosti spravodlivosti" Božej, ktorá ako keby nechávala na seba čakať. V skutočnosti nás nenecháva čakať. V skutočnosti od nás Boh očakáva, že s tým niečo urobíme my.

Každý z nás je podnikateľ aj konzument

Je úplne jedno, v akej pracovnej pozícii, v akej roli, v akých podmienkach. Nie je jedno to, aký vplyv má "moje podnikanie" na iných - komu slúži, koho "používa" a ako na dosahovanie cieľov a aké ciele chce dosiahnuť.

Sloboda

Sloboda je človeku daná od Boha. Má za ňu aj zodpovednosť. Človek môže rozhodovať či bude konať dobro alebo zlo; Človek sa rozhoduje, aj keď nevykoná voľbu rozhodnutia, ak "strpí" a nerozhodne sa vôbec, aj tak sa rozhodol - že nič neurobí... To je vždy negatívne rozhodovanie. V súčasnosti je sloboda v spoločenskom  zriadení, v ktorom žijeme (my ju máme, nie je v každom štáte, ako vieme). Sloboda znamená, že slobodne rozhodujeme o svojich činoch, a nesieme za svoje rozhodnutie zodpovednosť pred Bohom, a pred ľuďmi, ktorí spoločnosť tvoria. Sloboda v rozhodovaní je aj to, ak zostanem tam, kde mi škodíiný človek, podmienky,  ktoré sú odomňa vyžadované. Ak zostanem u firmy, ktorá ma vydiera, ak to sám podporujem, že to vôbec môže robiť a nič proti tomu nepodniknem... Aj to je slobodné rozhodnutie, za ktoré mám zodpovednosť ja a nesiem jeho následky. Následky ponesú aj mnohí iní spolu so mnou, podľa toho, v akom postavení žijem - slobodný, v rodine, v spoločenstve a pod. Napokon ak tot robí mnoho ľudí, trpí tak celá spoločnosť. Logické.

Sloboda je aj nástrojom, ktorý mám použiť tak, ako ma to učí svedomie, aby som žil a aby som mal život "v plnosti" - to znamená nie v preplnenosti. Dnes sme slobodní, kam chceme ísť, kam a ako sa vedieme (dnes nám často vodca úplne chýba) a ako a kam vedieme iných...

Človek morálne dobrý, kresťan o to viac, že sa hlási k svojmu Bohu, je povinný používať dary, ktoré od Boha dostal. Nemôžeme nariekať a čušať skrytí za chrbtom Boha a tváriť sa, že my nič nemôžeme. Môžeme a musíme!

Ak by dakto z nás nemal dary, nech si o ne prosí a Boh mu ich dá...Ak niekto dary má, musí ich dať do služby iným a čím skôr to urobí, tým lepšie! Veď poznáme podobenstvo o talentoch! Myslím (platí aj pre mňa!) že nám nebude jedno, ak by nám raz Pán povedal: "Ničomný služobník...!" Hľadajme, pýtajme si a rozmýšľajme, ako niečo zmeniť, čo zmeniť treba, kde začať, o čom treba rozhodnúť, čo treba skončiť a čo úplne vylúčiť. Nemusí to hneď byť zamestnanie, isto sú v našom živote isté veci, ktoré tam byť nemajú... Vezmime ich pod lupu svedomia, pozrime aj v rodine, alebo v zametnaní, kde je nerovnosť, neprávosť a hľadajme "kresťanský" alebo inak jednoducho morálny a etický spôsob, ako to poriešiť.

Odporúčam osobné vzdelávanie, dnes môže skutočne každý, ak len trocha chce... a vziať rozum do hrsti a urobiť s nám, na čo nám bol daný! Rozmýšľať a potom konať.

Nespravodlivosť je tu preto, lebo my nič nerobíme proti tomu, aby tu nebola! Málo z nás, azda niekoľkí sa možno majú "dobre" a ostatní trpia neprávosť, jedni menšiu, iní aj veľkú. Ak si niekto skutočne nemôže dať rady sám, na čo sme tu my? Aby sme pomohli takým, ktorí sami nemajú možnosti, sily, schopnosti...

Boh nás neuchráni od toho, čo musíme vykonať my...

Oplatí sa chcieť niečo meniť - a niečo pre to urobiť. Najprv u seba a hádam aj okolo seba. Nie sám, tú cestu už idú mnohí, chvála Bohu. Treba sa len obzrieť a hľadať, nájsť spôsoby a možnosti. Aj malé, ale treba niečo robiť.

Môžete si prečítať článok z prednášky profesora a podnikateľa Jána Košturiaka o líderstve. Dobre vystihuje podstatu veci a týka sa nás všetkých, lebo nikto nežije sám sebe. Zneužívanie moci môžeme "nechtiac" podporovať aj my sami...

"Leadership” alebo zneužívanie moci?"

http://www.postoy.sk/leadership-podla-jezisa-1

Mnohí politici a ekonómovia rozprávajú o raste. Raste HDP, raste spotreby, raste výroby a predaja. Takmer nikto nehovorí o raste šťastia, spokojného rodinného života, voľného času na rozvoj človeka, raste dobra v nás a v spoločnosti, v ktorej žijeme.

+

Ako sa dosahuje ekonomický rast? Spotrebou ľudí a míňaním peňazí na veci, ktoré väčšinou vôbec nepotrebujú. Nástrojov na presviedčanie nerozhodných zákazníkov je veľa – od hlúpej reklamy v médiách, cez vzbudzovanie túžob po nových veciach a zážitkoch, až po stimulovanie ľudí rôznymi akciami a pôžičkami, ktoré nikdy nesplatia.

+

Joe Egerton vo svojom článku, ktorý nazval List Aristotela premiérovi, píše: "Je omylom tvrdiť, že súčasnú krízu zavinilo lakomstvo. Lakomstvom označujeme istý druh túžby, špecifickú motiváciu nadobúdať, činnosť, aby sme obsiahli vlastnili viacej. Na to, aby vznikla kríza, ľudia musia niečo robiť...

Svätý Ignác z Loyoly vysvetľuje, prečo lakomstvo môže byť motívom, ale nie je činom, ktorý zapríčiňuje krízu. Ako on hovorí, na spôsobenie škody treba niečo urobiť – a kríza spôsobuje škody. Čo teda je tým skutkom vyvolávajúcom krízu? Tvrdím, že je to činnosť bezmedzného vyhľadávania a nadobúdania stále viac – grécky pleonexia– čo je defekt, nečnosť, ktorá je v opozícii integrite, spravodlivosti osoby. Je to je činnosť ustavičného nadobúdania viac a nespravodlivý človek, pleonektikos, je niekto, kto stále musí nadobúdať viac dobrých vecí a ustavične sa vyhýbať veciam zlým."

Už Evagrius Ponticus, egyptský púštny mních v 4. storočí, opisuje nemiernosť ako „chorobu duše“, čiže ako chorobu, ktorá mučí dušu a nenechá ju nájsť pokoj, pretože chamtivosť, dychtivosť a nemiernosť nám nikdy nedovolia povedať: „stačí“. Do stavu vnútornej vyčerpanosti dospejeme najrýchlejšie, keď sme netrpezliví, keď nepoznáme mieru, príliš veľa očakávame a žiadame a keď požadujeme čo možno najrýchlejšie a čo možno najlepšie výsledky.

Každý z nás je podnikateľ...

Je veľa ľudí, ktorí podnikajú a celé svoje úsilie podriadia zarobeniu mnoho peňazí. Je veľa ľudí, ktorí nepodnikajú a odsudzujú tých prvých za to, že hromadia bohatstvo. Som presvedčený, že ani jedna skupina nemá pravdu, pretože skutočné podnikanie je o zmysle, službe, užitočnosti a rozvíjaní talentov, ktoré sme dostali. Peniaze, bez ohľadu, či ich je veľa alebo málo, sú len vedľajším produktom tejto činnosti.

+

Existuje nejaké riešenie tohto začarovaného kruhu rastu, spotreby, výroby a ničenia ľudských životov? Áno, je to liečenie príčiny a nie následkov. Ak je príčinou nemoc zvaná pleonexia (kto vie, či ju lekári už majú vo svojom zozname diagnóz), tak treba najskôr liečiť ju. A môžeme začať od seba. Môže byť človek šťastný, aj keď nemá stále viac? ...

Koniec citácií.

+

Slovo "Podnikanie" môžeme kľudne použiť pre činnosť alebo konanie niečoho. Nikto nemusí byť hneď lídrom, ale aj ním je(!) . lebo každý vedie seba kamsi, a aj tých, ktorí idú s ním a za ním...  Niektorí "iba" rodinu, deti a manžela, manželku, iní vedú mnohých ľudí - kňazi, biskupi, ale aj skutoční vedúci vo firme a pod. Nikto z nás nie je iba "vedený" (niekým, okrem Boha, ktorý nás vedie ale aj tu je potrebná naša odpoveď). A nikto nie je iba "obeťou" - výnimkou sú skutočné obete, ktoré zomierajú pre nezodpovednosť a zlo iných v treťom svete a už aj v našich krajinách pre kamenné srdce nás ľudí (nenarodené deti, bezdomovci, starkí). Sme spoluúčastní na dianí spoločnosti, v ktorej žijeme, do ktorej nás postavil Boh, aby sme ju zveľa´dovali a naplnili životom.. Máme aj zodpovednosť za to, ak"sa  nič  nenájde", aby sa niečo zmenilo..., ak neurobíme nič proti tomu, aby nespravodlivosť nemohla zostávať, šíriť sa a ničiť.

František chce Cirkev, ktorá sa stará o iných, ktorá ide k ľuďom, zaujíma sa o nich. Povzbudzuje nás k činnosti, k činom. Nemáme sa čoho báť, nemusíme hneď zmeniť svet, môžeme urobiť niečo malé, čo pomôže zmeniť ho.

Keď zlo je nedostatok dobra, musíme konať dobro, ktoré ak ho bude dostatok, eliminuje zlo a neprávosť vo svete.

Druhá časť super článku: "Vedenie podľa Ježiša Krista"  je na:

http://www.postoy.sk/leadership-podla-jezisa-2