Práve toto boli slová, ktoré ma zachytili v utorok, keď sme sa načas "lúčili" s obdobím cez rok. Myslím, že ničím lepším sme sa ani rozlúčiť nemohli. Aký nádherný nádych dostávajú tieto slová na prahu pôstu...
"Precíťte svoju úbohosť" (Jak 4,9). Jakubov list je tak silný, že nepotrebuje komentár. A čím viac ho čítam, ťým menej chápem, ako ho niekto mohol nazvať slamenným. Ale nie o tom som chcel.
Verím, že precítiť svoju úbohosť je bytostná súčasť pôstu. Spoznať ju a prijať je v celom tom odopieraní si, zriekaní sa, hromadení modlitby a dobrých skutkov to, o čo ide. Priblížiť sa k vlastnej úbohosti je spúšťacím mechanizmom (alebo ak chcete: dôvodom) pôstu.
Sv. Pavol všetko koncentruje na lásku: "Keby som... ale lásky by som nemal, ničím by som nebol" (porov. 1Kor 13). A práve o toto je v hre. Objaviť (možno už tisíci krát), čo všetko nedokážem a čoho všetkého som bez lásky schopný. Brrr. Ona je "naplnením zákona" (Rim 13,10), svetlom, ktoré osvecuje pôst pravdou tak, aby som vďaka nej spoznal svoju úbohosť.
Nedesí ma, lebo práve tá je Bohom milovaná. Dovolím si tvrdiť: chcená. Áno. Úbohosť, slabosť, neschopnosť, naviazanosť na to, čo je mimo Boha. Toto všetko pravidelne odhaľujem vždy, keď sa postím. Iste, trápi ma to. ale zároveň teší. Boh ma miluje v mojej slabosti, učí ma, že ju potrebujem aby som bol silný (porov. 2Kor 12,10). Napokon, bola to láska Otca k biednemu stavu človeka, ktorá ho pohla dať "svojho jednorodeného Syna" (Jn 3,16) za nás všetkých, a darovať nám s ním všetko (porov. Rim 8,32).
A tak ak moja bieda je tak silným výkrikom, že pohýna Otca k tomu, aby poslal Syna, aby mi vrátil život, potom dokázať milovať svoju slabosť a naučiť sa ľúbiť vlastnú úbohosť je presne to, čo robí Boh. Nie preto, aby som sa za ne mohol skrývať a vyhovárať sa, čo všetko nedokážem a na čo všetko nemám. Ale preto, že ma otvárajú Božej všemohúcnosti, učia činorodej láske a stále viac ponárajú do Božieho Milosrdenstva.
Zamilovať sa do vlastnej neschopnosti znamená pozerať na seba Božím pohľadom. Vždy vo vedomí, že lásku si nemožno zaslúžiť. Je zadarmo a jej jediným dôvodom je moja existencia. Boh ma stvoril (Ťa stvoril), aby mal koho milovať. Niet takého pôstu, ktorý by mohol zaslúžiť túto lásku, niet takého skutku, ktorým by sa a priori dalo získať Božiu priazeň. Celý život je len odpoveďou na lásku Toho, ktorý nás miloval, "keď sme boli ešte hriešnici" (Rim 5,8).
Milujem pôstne obdobie - je časom oslobodenia Láskou. Uchvacujúca predchuť Paschy...