Maša Haľamová a jej jarné vyznanie
Jar sa prebúdza spod snehu,
v kosodrevine vták.
Komu dám svoju nehu?
V doline píska vlak.
Kam pôjdem? Svet je široký.
Na východ? Západ? Juh?
Ženú sa jarné potoky,
pod skalou drieme pstruh.
Kam pôjdem? Dívam sa zhora,
dolina preťatá.
Hlbiny lákajú zdola
dôverou dieťaťa.
Hory sa váľajú v slnci
a orol kolotá.
Boh varí v ohromnom hrnci
elixír života.
Za tebou pôjdem ako prv,
zas plachá ako laň.
Mám novou jarou novú krv
a ty máš teplú dlaň.
Za tebou pôjdem, nenáhli,
mám v očiach tisíc túh.
Na našom nebi po daždi
farbistej dúhy pruh.