Pýcha napodobňuje vysokosti,a predsa Ty jediný si,Bože,Najvyšší. Ctižiadosť sa zháňa po úcte a sláve,a predsa Ty jediný si Úctihodný a Slávny nadovšetko. Ukrutnosť chce urobiť moc obávanou,a predsa koho sa treba väčšmi báť,ako len nie Teba,Bože? Čo,kedy,kde,ako alebo kým môže byť niečo vzaté alebo vyrvané z moci Božej? Sladké milkovania zaľúbencov chcú vzbudiť lásku,a predsa niet nič sladšieho ako Tvoja láska,nič nemožno milovať s väčším ako Tvoju nadovšetko krásnu a jasnú pravdu. Zvedavosť napodobňuje vedychtivosť,a predsa Ty jediný všetko najlepšie poznáš. Nevedomosť,ba sama sprostosť chce sa skryť pod meno prostoty a nevinnosti,a predsa nič nieje prostejšie ako Ty. Kto je nevinnejší od Teba,i keď zlí nenávidia Tvoje skutky? Lenivosť chce predstierať pokoj,a predsa niet opravdivého pokoja mimo Pána. Márnivosť chce,aby ju menovali hojnosťou a bohatsvtom,a predsa Ty si plnosť a nevyčerpateľná hojnosť neporušiteľnej rozkoše. Márnotratnosť sa skrýva do rúcha štedrosti,a predsa Ty si najštedrejší darca všetkého. Lakomosť by chcela všetko mať,a predsa Ty máš všetko. Závisť sa usiluje o vynikajúcosť,a predsa kto je vynikajúcejší nad Teba? Hnev hľadá pomstu,a predsa nik sa nepomstí spravodlivejšie ako Ty. Bázeň sa stará o svoju istotu a zľakne sa nezvyčajných a náhlich udalostí,a predsa Tebe nieje nič nezvyčajnejším a náhlym. Kto Ti môže vyrvať,to čo miluješ?Kde je okrem Teba pevnejšia istota? Smútok sa sužuje nad stratou vecí,ktoré miluje žiadostivosť,lebo nechce,aby mu niečo vzali,tak ako Tebe nemôže nikto nič vziať. Tak smilní duša keď sa odvracia od Teba a hľadá mimo Teba to,čo čisté a úprimné nenájde nikde,len keď sa vráti k Tebe.