Úvaha z duchovných cvičení o tom, ako sa v starobe možno radovať.
Modlievam sa denne aspoň hlavné časti breviára a zamýšľala som sa nad tým, prečo viem chválospev Magnifikat z vešpier spamäti a Benediktus z ranných chvál nie- musím si vziať kartičku v knihe alebo nastaviť ho na mobile....Snáď preto, že Magnifikat sa častejšie aj spieva a ja som hudobníčka? Začala som sa učiť, ale aj premýšľať.
Starí ľudia sa dožili naplnenia sna svojho života. Uzreli Spasiteľa. Simeon i Anna patrili do kategórie "spravodlivých", dnešným jazykom by sme povedali, svätých.. Simeon víta Dieťa Ježiša ako SVETLO. Svetlo robí život krajším aj starému človeku. Stačí si niekedy všimnúť ľudí, keď vychádzajú z kostola, že na nich vplýva i to, či svieti slniečko, hoci v mraze, alebo je pod mrakom alebo dokonca prší....
Ježiš ako bábätko- čo budeme preciťovať cez nadchádzajúce Vianoce- ale aj celý život CHCE vniesť radosť do každého ľudského života. Aj do toho všedného, aj do zasväteného.Možno sa to podarí, ke´d mu všetko odovzdám. Rakúska stanica Radio Maria má jednu peknú reláciu - Gib mir deine Sorgen- Daj mi svoje starosti. Rozpráva sa tam o tom, ako človek, ktorý odovzdá starosti Pánovi, vie ľahšie nájsť cestu k druhým ľuďom a potešiť.
V mladosti ma považovali za spoločenského človeka,plného humoru, schopného zabávať svoje okolie. Dnes ma považujú skôr za hĺbajúceho introverta. Dokážem veľa potešovať listami, mailami, uisťovaniami o modlitbách, maľbami, hudbou. Ale s rozprávaním sa mi to ide ťažšie. Akosi mám mindráky z toho, že môj život nemôže byť nejaký vábny....starenka na 7 poschodí bytovky, musí s postarať o seba, zájde do kostola, na nákup, ke´d sadne na bicykel alebo natiahne v zime bežky, to už je trochu "vzrušo"....
Trochu lepšie je to pri stretkách nad Svätým Písmom- ale je to štvrťstoročie , čo sa stretávame. Každý sa vie nadchnúť- ale každý si veľmi stráži svoju biedu, aby nebodaj nevyšiel na posmech, ale aj svoje bohatstvo, aby zasa nebodaj niekto nepýtal pomoc....Mnohí rozprávajú o svojich vždy geniálnych vnúčatách, aby nemuseli o sebe...Premýšľam, ako to vylepšiť, ako sa otvoriť vzájomne.
Veď Ježiša dokonca nazvali SVETLOM na osvietenie POHANOV (A MY SME KRESŤANIA).
KAŽDÝ z nás smie a má velebiť Boha, Všetko mu odovzdať- úspechy, biedu, zdravie i chorobu, ľudí okolo sebe i seba samého-
Čakajme teda na to Svetlo, privítajme ho, prišlo pre nás všetkých. Odovzdajme sa mu a Ono nás ožiari a prežiari.
Zdroj obrázka: g+, Mária Kičurová