Ani neviem, kolko sme do Moskvy leteli, asi 3 hodinky. Keby sme boli dvaja a kazdy sedel na inom konci lietadla, bol by dovod sa poprechadzat. takto co, nic. Mozem (s)pokojne sediet na svojom mieste. A mam tichy den. Tak si pisem do zosita aby som na nieco nazabudla.

Cez vikend som si pozrela niekolko ruskych filmov, v buse do Bratislavy sme pocuvali radio. Ako som zaspavala, zdalo sa mi, ze hovoria rusky. V Bratislave idem po ulici, pozriem a Moskovska to bola. Stretla som aj par mamiciek s detmi, po rusky rozpravali. Bolo to zvlastne.

V Moskve som musela prejst cez pasovu kontrolu. Vela ludi. Nebola som si ista, ci stojim v spravnom rade. Vyzeral, ze postupuje rychlejsie. Nakoniec to islo pomalsie ako ten druhy. Pani pracovnicky sa pytam, ci dobre stojim a ukazujem letenku do Omska. Nastupovanie koncilo 23:10. Pozera, ze je 22:45. Aj okolostojaci sa prihovarali, ze pustite devusku, tak ma nechala predbehnut.

Pri okienku slecna neskutocne dlho nieco s pasom robila, stranky prevracala, prefocovala, ci co, nakoniec mi kusok papierika vytlacila, podpisala som a bezim. Ale kam? Pytam sa a bezim. Kontrola batoziny. Ruksak presiel a pani, ze mam falsku s vodou. Na tu vodu som celkom zabudla, na letisku vo Viedni som si kupila v automate, 0,5l za 2eura. Vyhodit. Co?? bolo v nej tak este do polovice vody. Mozem vypit? tak som rychlo pila. Taku drahu vodu predsa nevyhodim.

V lietadle sadnem, pilot aj letusky zase nesmierne rychlo rozpravali. Listujem si casopis a tam sa pise, ze ked sa prestupuje z mimostatnej linky na vnutrostatnu, treba si batozinu vyzdvihnut. COZE??  A ja sedim v lietadle. Na batozinu som ani nepomyslela. Teda trosku aj ano, ked som bezala okolo pasu a boli tam vylozene nejake kufre, tak som pozrela, ci tam aj moj nevidim, ale nevidela som a bezala som dalej. Teraz co? Nuz, prerusila som mlcanlivost a lamanou rustinou som vysvetlovala svoju otazku a ukazujuc hrubo vytlacene vety v casopise spolusediaci pochopili co chcem povedat. Upokojili ma, ze aj oni prestupovali a batozinu si vyzdvihneme tam, kde ja napisane na listku od batoziny. Ten som skoro nenasla, ale ze ho budem potrebovat, lebo to kontroluju. Na listku bol napisany Oms, tak vsetko je ok. A takto zacala nasa 3hodinova komunikacia. Nuz, casto to vyzeralo ako hra aktivity - hadaj ake slovo chcem povedat, opisnym sposobom som sa snazila, v podstate sme sa porozumeli nakoniec vzdy. 

Lietadlo odlietalo pred polnocou a ked sme pristali v Omsku, ze je rano, 6:00. Velmi kratka noc, bez spanku, plna adrenalinovych zazitkov. 

V Omsku naozaj kontrolovali listok a kufor. Vyzdvihla ma s.Kaja, kavu mi uvarila, po meste ma previezla, par zaujimavosti porozpravala a nakoniec na vlak posadila. Lozkove kupe. No dvere nikde. Klima nikde. Okna sa nedali otvorit. Poschodove lozka staby v kupe bez dveri a este oproti staby v ulicke boli dalsie poschodove lozka. Aj ulicka tam bola. Nefotila som nic. Musim sa polepsit. Este budem cestovat a bude moznost. 

Starsia pani lezala, ze sa vola nejako, ale nie Fatima. Samozrejme, Fatima som si zapamatala. Chalanisko Vadim mi pozical plachtu, nemala som zakupene obliecky (2 plachty a obliecka na vankus), matrac bol zrolovany, rozprestrel mi ho aby som si zdriemla, lebo po dalsich 2hodinach snazenia sa po rusky aj vo vlaku hovorit sa mi uz oci zatvarali. Zaspala by som snad aj po stojacky. Vadim vedel po anglicky, ze vie iba pritomny cas, vsak stacilo. Ked som uz ani opisnym sposobom nevedela to ruske slovo vypatrat, tak Vadim prelozil. Mily to chlapec. Zenaty. 

Cestovala som do Barabinska, ze ked uvidim ryby pri vlaku, tak sme tam. A naozaj. Sprievodkyna otvorila dvere a tam zienky s rybami udenymi alebo pecenymi, svetriky predavali, no bolo teplo, tak si asi nikto nekupil. Sestra Eva ma cakala ako slubila a 12km este autom sme do Kuybysheva prisli.