Nikto ju nikdy nevidel. Predsa je prítomná. U detí, u ľudí... Krásna, čistá, nežná. Je vlastnosťou Boha. POKORA.

Ľudia o nej toľko napísali a povedali. A predsa ju veľmi veľa ľudí nikdy nepoznalo osobne.

Nie je pre nás ľahké ju spoznať. Aj keď je to veľmi jednoduché. Má poznávacie znamenia. Nie veľa. Sú však istotou, že sa jedná o Pokoru.

Píše sa o Nej aj v Písme svätom. Na mnohých miestach.

Pokora je ako Múdrosť... Múdrosť hľadá Pravdu. Kto je blízko Pravdy, môže ju stretnúť. Ona je vždy tam, kde je Pravda.

Pokora je ako Čistota - absolútna, dokonalá Čistota - Pokora je ako Čistota myslenia, rýdzosť mysle a srdca.

Pokora je ako Láska... je dokonalá, krásna, čistá, hlboká, dobrá bez miery....

Pokora je ako Krása... je čistá a dokonalá, preto je krásna.

Pokora - Múdrosť, Krása, Čistota, Pravda, Láska - BOH.

Pokoru nazývali svätí Kráľovnou cností... Kde sa objavila Pokora, priviedla so  sebou vždy aj iné cnosti... boli ako ľúbezná hudba pred trónom Boha. Súlad - Krása - Plnosť - Dokonalosť.

Tiež som ju ešte priamo nestretla. Mala som ju. Keď som bola dieťa. Pokora je prítomná v nevinnosti detského srdca. Neskôr, som čas od času cítiila vôňu jej prítomnosti... Nachvíľku... Bol to dar. Stretla som ju u ľudí... u krásnych Božích ľudí, oni mali vôňu Pokory... Boli to obyčajní ľudia, ako ty a ja, mohli byť aj hriešnikmi, ktorí si oprali rúcho a obliekli šaty milosti...

Pokora je dar od Boha. Nedá sa získať. Nedá sa naučiť. Nedá sa spoznať, nedá sa vziať si ju. Nemôžeme sa "snažiť" vlastniť ju. Môžeme po nej túžiť. Môžeme ju hľadať. S čistým srdcom. Potom prichádza. Ticho a nenápadne. To je jej hlavná vlastnosť. Prichádza ako chce, ku komu chce, zostáva tomu, kto ju má, neviditeľná. Iní ju môžu iba vycítiť z človeka, ak je v ňom prítomná. Človek sa môže naučiť počúvať ju, v blízkosti Pána... niekedy aj pri stretnutí s ľuďmi. Nie je dané, aby sme vedeli, že ju máme. Tak je to dané od Boha. Boh má Pokoru v úcte a nedovolí, aby bola tam, kde nie je Boh. Človek by to nezniesol bez ujmy. Hneď by ho totiž preľstila jej nevlastná sestra Pýcha... Tá sa zakráda, aby hneď predišla a prevýšila svoju sestru. Pýcha je veľmi viditeľná... ona sa neskrýva. Musí mať vždy prvé miesto. Neznesie vedľa seba nič a nikoho. Ani človek, ktorý ju má,  ju nedokáže skryť. Je vlastnosťou Pýchy, že je viditeľná. Je presným opakom Pokory. Pokora môže zostať pri človeku... na čas, aj navždy. Záleží na človeku, či môže zostať... je to podobné, ako s Duchom svätým... ak On zacíti v človeku nízkosť, ukryje sa... Podobne Pokora.

Človek, ktorý je v objatí Pokory, je chránencom Boha. Je ukrytý v náručí Boha, lebo Pokora je Božia vlastnosť a Boh miluje Pokoru. Boh miluje ľudí, ktorí majú vôňu Pokory....

Dieťa ju vlastní... na čas... Boh miluje deti... Pozri do tváričky dieťaťa, možno ju nachvíľku uvidíš...

Pane Ježišu, Ty pokorný a čistý Boh... Chcem načúvať Tebe, aby som sa mohla priblížliť k Pokore. Amen!

Mária, Matka Ježišova, pokorná a čistá Panna, k tebe idem, k tebe prichádzam... u Teba nájdem POKORU! Nauč ma pravej pokore... Duch svätý, príď, chcem zostávať v Tvojej prítomnosti... Tam, kde si Ty, tam je Boh, tam je plnosť. Láska, radosť, pokoj, pravda, spravodlivosť, pokora. Len tak môžem stretať blížnych, stretať Teba. Príď, Duch svätý, príď, prežiar moje srdce a moju myseľ Tvojou plnosťou... príď, a prosím, neodchádzaj... Láska, Boh.