« Back

Blížny, priateľ....hm

Blížny, priateľ....hm

Často uvažujem nad Pánovymi slovami: "Čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili" (Mt 25,40)

Žijem na poschodí 30 rokov s kolegyňou, hoci sme neučili na rovnakých školách. Sme takmer rovesníčky, do roku 1989 som utŕžila zopár posmeškov, že keby som sa "neangažovala vo viere", nemusela by som robiť, podľa nej-špinavú prácu v nemocnici. Pre mňa táto práca nikdy špinavá nebola. K tomu dialógu došlo, lebo sme mali spoločnú výstavu regionálnych výtvarníkov, ja som robila grafiku, ona textil .

Naraz ma objavila na jednom sympóziu pre učiteľov a otvárala ústa. Opatrovala mamku a ak si nevedela rady, bola som jednou z troch zdravotných sestier, ktoré vedeli pomôcť . Išli sme naraz do dôchodku. A do večnosti išla jej mamka skôr. Po pohrebe začala premýšľať o náboženských veciach, pýtala si knižky, aj modlitebnú -gréckokatolícku, začala chodiť do kostola,neskôr som jej zohnala aj Sväté písmo.

Neskôr chcela nadviazať kontakt, ale vždy z nej bolo cítiť, že sa bola potužiť u inej susedky , hovorila dve na tri, tak som sa opýtala, či dačo potrebuje, a ak nie, tak som zdvorilo povedala, že teraz potrebuje opateru moja mamka a bola to i pravda.

Po mamkinej smrti začala u mňa vyzváňať čoraz častejšie.Ale vždy mala vypité, tak som nejaké splniteľné požiadavky vybavila medzi dvermi alebo v predsieni.Mali sme obidve mizerné dôchodky, ale ja som si donedávna vedela pomôcť- doučovanie, preklady. Mamičkine úspory pohltil pohreb a jej posledné želanie- kým ešte chodila- ako 85 ročná išla so mnou letecky do Lúrd. Dokonca šaty jej páchli- ale tak divne, nie za alkoholom, ale...ani čo by sa neumývala....dala som jej zopár svojich vecí, do ktorých som pribrala. Radila som jej: prečo nerobíte ďalej s tým textilom? Technika art protis je skutočne drahá čo do materiálu i spracovania, chodila s tým až do Brna.....Kúpila som jej knižku na iné textilné techniky,ale dlho ležala nepovšimnutá....

Zvonila ďalej. Ak chcela ísť na kávu alebo na pohárik, povedala som, že kávu nepijem kvôli vredom a teda ani nemám, a pohárik na oslave menín, narodenín, na veľké sviatky a na Silvestra- vždy po poháriku. Ak poprosila umyť schody, vestibul,že sa cíti zle- nebol problém urobiť to za ňu a priniesť jej nákup ak bola chorá, takisto.

Nedávno zazvonila neskoro v noci. Všetky potraviny i nápoje išli von kade mohli a vrieskala od bolestí brucha. Vysoká horúčka. Volala som pohotovostného lekára. Vtedy som bola prvý raz v jej jednoizbovom byte. Lekár si musel ísť viackrát ku mne umyť ruky a na sedenie som mu priniesla kopu časopisov, aby si ich mal lkde rozložiť podľa potreby. Periny špinavšie ako u Cigánov v neprispôsobivých osadách,  dlážka ulepená čímsi neznámym,  na stole ohryzok jablka, rozliate pivo, v ktorom plávalo Sv.Písmo a horiaca sviečka. Keď sa jej lekár pýtal, čo jedla, tak údajne rezance s tvarohom. Rezance- hotové vbalení boli 5 rokov po záruke a tvaroh týždeň.Lenže....pod stolom boli dve fľaše lacného vína a v koši na odpadky celé balenie  12 kusov- Ibalginu. Teda obal....tabletky užila.Napokon sa priznala. S bruchom si poležala, bola to pankreatitída......a potom opäť začala zvoniť. Zámer- nadviazať bližší kontakt......Povedala som : najprv sa dáte do poriadku od závislostí a potom vám zavolám upratovaciu službu a maľovanie vám urobí sused. Ja s mojimi vydratými kĺbmi už nemôžem......Kontaktovala som psychologičku a výborného psychiatra. To odmietla.....

Nuž čo s tým?  Musím si ako kresťanka zavesiť takú osobu na krk? Keby ma počúvla...možno...ale tá špina a smrad.. ....Keby som tak videla, ako to vidí Ježiš....podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi je také krátke....

Duchovný mi povedal: "nie si spasiteľka sveta, a blížneho máš milovať ako seba saméhoa nie viac".

Lenže duchovný otec je dobre situovaný pánko žijúci v prostredí seberovných a keď ju jediný raz videl, povedal: a táto pani...nie je zrelá na ústav?

Comments
sign-in-to-add-comment
To by som aj celkom rada videla, ako sa to zmeria, že už niekoho ľúbim viac, ako seba emoticon. Nuž, tak ja duchovnému zakontrujem, a doplním... "ale ani menej emoticon."
Myslím si, že pocit viny nie je na mieste. Bol by, ak by ste mali v srdci pohŕdanie, odmietnutie, nenávisť... ale ak človek chce dobre, a nemá na to kapacity... niekto pomoc odmietne... nedá sa. Napadá mi príbeh, keď Ježiš oslobodil muža od zlých duchov, ktoré vošli do svíň a zahnali stádo do mora, kde sa utopili... a celá dedina vyšla von, a prosili ho, aby od nich odišiel. Nuž, narobil im škodu emoticon. Aj to je pohľad na vec. Myslím, že skutočne pomôcť nedokážeme vždy viditeľnou formou. Ale láska si nachádza aj tie neviditeľné spôsoby ;).
Posted on 8/16/12 9:17 PM.