Myslím si, že do svojich 21-rokov som sama pozerala na svet týmto spôsobom. Tak jednoducho a čiernobielo. Teda buď bolo niečo dobré alebo zlé, niekto, kto sa mi pozdával a potom zase niekto, kto po prvom kontakte hneď poletel do šuflíka -nezaujímavý. No a  ten čiernobiely pohľad na veci, sa  postupne stal akoby mojím denným sprievodcom v živote a v každej situácii. A to vás dokáže tak veľmi zviazať, že sa môže z toho vykľuť jeden škaredý negatívny obraz o tomto krásnom svete, ktorý vás pred všetkým a všetkými iba varuje a straší až sa  to môže brutálnym spôsobom dotlačiť k múru za ktorým je už iba strach zo všetkého. No ale to dobré na tom celom je, že si to začnete uvedomovať a dáte si dole tie ,,zamazané okuliare".  Mne ich dal dole Pán Boh osobne :-)  A potichu, tak nenápadne mi najprv dal pocítiť, že také okuliare ma nechránia ale práve ochudobňujú.  Okrádajú o poznanie dobrých ľudí, o úžasné zážitky, o hodnotné chvíle, vlastne o plnohodnotný život. No a Pán Boh môže takto pomôcť každému z nás !! Nie je to skvelý Boh, keď nám chce vždy len dobre a ukazuje že aj v najvačšom negatíve môžeš nájsť pozitívnu nádej? Stačí len jedno, dôverovať Jemu a on ti ukáže ten ozajstný život v jeho najrozmanitejších farbách :-)