Krásne tie časy – vianočné, ku ktorým v neposlednom rade patrí aj svätá spoveď, ktorú som absolvovala.

Bola som vďačná za tú milosť, dobrej spovede ale stále som mala pocit, že to ešte nie je všetko. Že mi ešte niečo chýba. Nejako ma to brzdilo pri užívaní si Jeho úžasnej prítomnosti, po ktorej som dychtila... Najprv som nevedela prečo, taký ten pocit, na srdci... akoby mi niekto stále hovoril, že ešte musím niečo spraviť aby bola moja ,,očisťovacia kúra,, kompletná. Dalo by sa povedať, že moje ,,Ja,, sa bili. Jedno ,,ja,, vravelo, že všetko je v poriadku a druhé, že ešte stále som niečo nespravila a to niečo ma delí od Ježiša.

Asi týždeň som v tom takom ,,dennom snívaní,, stále uvažovala nad tým, čo mám ešte spraviť aby mi bolo odpustené... (Lenže mne už bolo odpustené, predsa pri tej spovedi) Ale aj napriek tomu, tá myšlienka ma prenasledovala.

Neustále som rozmýšľala čo môžem spraviť, aby keď sa narodí Ježiško, som sa mu mohla ,,pozrieť do očí,,.

Neodolala som... zašla som za kňazom, na spoveď..zas? :D ano...

Pýtala som sa ho na pokánie. A viete čo mi povedal?

Ja už pokánie (ako také- na odpustenie mojich hriechov) nemusím robiť...priam ho vôbec netreba. Lebo Ježiš to spravil, pred viac ako dvetisíc rokmi. Je dokonané. Určite ste to vedeli a viete čo, aj ja som to vedela. Iba som to potrebovala počuť znova. Je úžasne vedieť, že vy už nemusíte bojovať o odpustenie, že nemusíte ˇísť na kr힡. Ježiš to spravil. Už to nie je treba. Wau! 

Priznám sa, On mi to aj celý ten týždeň vravel, šepkal do ušká. No ja som stále mala pochybnosti, stále som si myslela, že ešte musím niečo urobiť.

Nie nemusím.

A tento pocit si už nechcem dať vziať.

Prajem Vám aby ste tieto skvelé Vianoce prežili vo vedomí toho, že vy už nič nemusíte, že je dokonané. Tešte sa z príchodu Ježiška, ktorý to spravil za nás. Veľa lásky a pokoja do rodín prajem.