Občas uvažujem nad tým, a snažím sa skúmať moju modlitbu. Modlím sa správne? Je dobré to, ako prichádzam pred Ocka? ťažko povedať. Ale uvedomujem si, že sa mi často stáva, že v modlitbe len meliem, meliem ja a nedávam priestor Bohu, aby hovoril a konal On.
A potom si vravím:,, Hm, prečo asi Boh nekoná? kde je chyba? " Haha, kde by bola?... Keď ho nedokážem pustiť k slovu v modlitbe, ako Ho pustím do môjho života aby zasahoval v ňom? Asi nijako. :) Keď som sa dlhšiu dobu modlila zato, a snažila sa správne modliť, uvedomila som si, že sa mam prestať modliť. Teda, lepšie povedané - prestať hovoriť. A namiesto toho, som sa vždy najprv snažila zadívať Naňho, vyvyšovať ho, chváliť. Aj Šalamún hovoril, aby sme sa nenáhlili do Božej prítomnosti so slovami. To robia blázni. A nerobievame to často aj my?
Zadívaš sa na nočnú oblohu. Na ranný východ slnka. Na to, ako si vtáky lietajú sem a tam /zvyknem ich pozorovať a neuveriteľne im závidím ich slobodu :) / Vyrazilo ti to dych? Zostal si užasnutý? Pokorení tým, aký veľký a mocný je náš Tatko? Mňa osobne najviac fascinujú hviezdy, dokážem sa na ne dívať veľmi dlhú dobu. :) A to ma privádza k chvále a Jeho uctievaniu. Myslíte, že Bohu chcel, aby sme si pri pomyslení aký maličký sme v porovnaní s Ním hovorili: : ,,Fíha, Boh je nesmierne veľký!,, Myslím, že nie, skôr aby sme si dali otázku: ,,Kto vlastne som?" Zamýšľate sa niekedy nad uveriteľnou zložitosťou stvorenia? Jeden týpek, nepamätám si meno, raz povedal: ,,Na ľudí naozaj zapôsobí a doľahne ich uvedomenie si vlastnej bezvýznamnosti až vtedy, keď porovnajú samých seba s majestátnym Bohom.,, Akékoľvek sú Božie dôvody na toľkú rozmanitosť, tvorivosť vo vesmíre, v prírode, v našom tele, myslím, že zmyslom toho je oslava Boha. Toho, ktorý to všetko stvoril. Božie umenie hovorí o ňom samom, o Jeho veľkosti a majestátnosti... Vyjadruje to kým Boh je a aký je. V žalmoch sa píše: ,,Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo Jeho rúk. Deň dňu o tom podáva správu a noc noci to dáva na známosť. Nie sú to slová, nie je to reč, ktorá by sa nedala počuť. Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta,, (Žalm 19, 2 - 5 )
Niekedy som nevedela ako reagovať na Jeho veľkosť. No dnes už viem aj to, ako vstupovať do modlitby. S nesmiernou chválou Boha, ktorý ma utvoril tak zázračne. (žalm 139) Naučila som sa, vstupovať do modlitby s tým, že mlčky len upieram zrak na Boha. Na nášho Múdreho, neuveriteľne milujúceho Ocka. Ocka, ktorý je tak kreatívny a rozmanitý. Všetko toto stvoril. Minule som niekde čítala, že húsenica ma v hlave dvestodvadsaťosem svalov. - fíha! Celkom dosť na hmyz, hejže? Veľa krát si Jeho veľkosť ani neuvedomujem. A čo ty?
Preto ho máme uctievať, vstupovať do modlitby s chválou Toho, aký je nesmierne skvelý. Jeho umenie, dielo Jeho rúk a jeho stvorenie vyjadrujú skutočnosť, že je nesmierny úžasný. Amen. Nikto nie je ako on. On je Kráľ kráľov, Pán pánov, začiatok a koniec, je ten ktorý bol, ktorý je a ktorý príde.
Chválim Ťa Pane zato, aký si superský.