(Porov. Jn 21, 18) Niekto by si povedal: "To je nanič život, robiť, čo nechcem."

"Povediem ťa, kam nechceš!"

Toto Slovo, mi pomohlo pred rokmi rokucimi (počas môjho štúdia na gymku) prijať to, že Boh ma chce mať u školských sestier sv. Františka. Úprimne - ja som tieto sestry nepoznala a byť jednou z nich som fakt nechcela. Zhrňme si to:

Som v reholi, do ktorej som nechcela ísť. Ale som tam, kde ma chcel mať Boh.

Mám rehoľné meno, ktoré som nechcela (mala som na to pár dôvodov), no podľa ľudí, čo ma nepoznajú ako Miroslavu, mi vraj veľmi sedí. Aj ja si to myslím.

Študovala som na škole, ktorú som si sama nevybrala (a bolo to nádherných šesť rokov).

Po skončení teológie a dejepisu som začala učiť na základnej škole angličtinu. Čistá kríza! A hlavne keď som si o sebe myslela, že som skôr na prácu s mládežou. Už robím každodenne oboje: s deťmi v škole, s mládežou po škole. S radosťou!

Som už piaty rok v meste, kde som byť vôbec, ale vôbec nechcela. Boh mal však plán a ja ho postupne objavujem a len kukám!

Priatelia, náš Boh je skvelý! Pretože neskáče, ako my pískame. Zvyčajne keď nás chce očistiť a posilniť, neskáčeme (a už vôbec od radosti) ani my. Milí moji, stojí to však za to, ísť po tom, čo od nás chce.