Každý národ by mal byť vďačný tým, ktorí pre druhých obetovali život.
Musím žiaľ na začiatku tejto mojej úvahy konštatovať, že my na Slovensku si nevieme dostatočne vážiť naše osobnosti
Je potrebné si zachovávať pamiatky na takéto osoby, aby sme si pripomínali ich obetu za nás. Mali by sme viesť aj naše deti, aby sme spolu čítali, počúvali ich príbehy, poprípade navštívili ich hrob, relikvie, či pamätné tabule
Chcem tento priestor využiť aj na úprimné poďakovanie rehoľnej sestričke Sr. Marianne Buckovej, Dcéry kresťanskej lásky, ktorá aj s ďalšími obdivovateľmi Havlíkovho života spracovala jeho život do rozhlasovej verzie, ktorú bola možné počúvať na Rádiu Mária Slovensko a doteraz je stále k dispozícii na
https://soundcloud.com/radiomariaslovensko/sets/37-pr-behov-janka-havl-ka-za
Ako veľmi pekný prejav vďaky Jankovi pokladám aj piesne od spevákov ako Peter Janku, Jan Flajžík-Manašovský, ale aj hudobný doprovod pri jeho blahorečení od Márie Jašurdovej, či ďalších hudobníkov.
Janko ťažko pracoval v jáchymovskej bani. Avšak aj tam myslel na druhých. Pokiaľ bol zdravotne fit pracoval na 200%. Nerobil to však z lásky k Jáchymovu, ale preto, lebo takto dostal dvojitý prídel jedla a ten mohol niekomu darovať. Vždy myslel na druhých. Aj pri odsúdení žiadal súd, aby bol on najviac potrestaný /hoci si viny nebol vedomý/ a ostatným, aby bol trest zmiernený. To dokáže vysloviť skutočne len svätec.
A stačilo len málo, aby nebol tak tvrdo trestaný. Janko neustúpil ani krok v svojom presvedčení a svoju vieru žil neohrozene aj medzi múrmi väzníc. Tak prežil tvrdých 11 rokov v drsnom prostredí, vypočúvaniach a ponižovaní. Nevzťahovala sa na neho ani amnestia prezidenta v roku 1960.
V tejto dobe ubúdajú duchovné povolania aj na Slovensku. Tí, ktorí za kresťanskú vieru tak veľa trpeli, nám vieru vyprosili, my si to však nevážime. Modlime sa aj na jeho príhovor, aby viera v našom národe opäť narastala. Aby sme nepredali našu dušu za pár drobných tomuto svetu, lebo tak stratíme vlastnú identitu i zmysel života.
Foto: wikipedia