Milan Rúfus

Otcové ruky na večernom stole.
Také sú veľké ako taniere.
O chvíľu pôjde preč -
kúpiť chlieb za mozole.
Iba čo doje zvyšky večere.

Keď mi tie ruky na sobotu vráti,
budeme znova sedieť za stolom
A moja dlaň sa v jeho stratí,
akoby jej tam ani nebolo.

A ja viem veru, čo sa možno stane,
že vyhŕkne mi slza na líčko.
Moja dlaň bude v hniezde jeho dlane
ako ružové vtáčie vajíčko.

Možno aj usnem s hlávkou na tej ruke.
A bude sa mi, Bože, sladko spať.
Akoby som spal na nebeskej lúke.
A ničoho sa nebudem už báť.