Obzrel som sa ponad plece, lebo sa mi zdalo, že za mnou fučí čosi veľké. To vari nie! Nie, nie! Za mnou s námahou brzdil veľký kamión s prívesom. V zlomku sekundy som si uvedomil, že na tej úzkej ceste musím skončiť pod jeho kolesami. Znamená to smrť! Smrť! V tom okamihu som zo seba dostal iba dve slová, ktoré som s vierou na záchranu vykríkol do dusivého fučania bŕzd kamiónu...
Klaňajme sa Tomu, ktorého Meno ZNAČÍ SPÁSU. S V E D E C T V O pre mojich bračekov a sestričky:
NAJMOCNEJŠIE MENO
Existuje jedno silné meno, ktorému sa nevyrovná žiadne iné meno. Je to najmocnejšie meno v nebi, na svete i v podsvetí, je to meno, ktoré je nad každé iné meno, bolo dané, aby sa pred ním sklonilo každé koleno, bolo dané ako skúšobný kameň, aby sa na ňom ukázalo, kto je Pán. Osoba, ktorej patrí toto meno, kráčala po našej zemi, posväcovala ju dotykom svojich svätých nôh, učila ľudí čistej pravde, ukazovala smer záchrany, volala k zmene zmýšľania. Dávala život, lebo ona bola život. A keď pozdvihla svoje Znamenie, uzdravila nás zo všetkého nášho zla a vyviedla nás z tmy na svetlo. Meno jasnejšie než tisíc sĺnk, meno, ktorého žiara zatemní každý zdroj svetla, meno, ktoré je samo silou a mocou.
Kresťanská komunita House of the Open Door (HOD, Dom otvorených dverí) leží v rovinatom, mierne zvlnenom kraji Cotswold, vrchy ako Fish Hill (Rybí vrch) za Broadwayom sú skôr výnimkou ako pravidlom. Kvôli tomu je táto časť anglického vidieku ako stvorená na bicyklové túry a mnoho ľudí okrem jazdenia na koňoch športujú aj týmto spôsobom. Priznám sa, že počas môjho pobytu v HOD (jún – august), aj mňa táto možnosť zlákala a tak som sa jednu sobotu vybral na celodňový výlet z Childswickhamu (sídlo komunity) do Oxfordu, čo predstavovalo 80 míľ (približne 130km).
Bol to úžasný zážitok poznania, ako Boh obdarováva svoje stvorenie, človeka, nádherným prostredím, v ktorom môže žiť a pracovať a taktiež veľmi silné preverenie si svojich síl. Deň bol pekný a slnečný. Po dosiahnutí svojho cieľa, Oxfordu, keď slnko dávno poriadne odkrojilo z druhej časti dňa, som sa už tešil na návrat do komunity, mal som však ešte polovicu náročnej cesty pred sebou.
Stalo sa to vo Woodstoku, asi 8 míľ za Oxfordom. Tu som sa nepredvídateľne kvôli stavu bicykla dostal do nebezpečenstva smrti. Woodstok je staré historické mesto a cesty a uličky sú v ňom pomerne úzke. Pred koncom mesta je jeden riadny breh, z ktorého sa dá pohodlne spustiť. Bol som pomerne unavený, tak som uvítal možnosť trocha ušetriť sily. S čím som však vôbec nepočítal, bolo to, že bicykel, na ktorom som sa viezol, a ktorý bol staršieho typu, môže pri vysokej rýchlosti v zákrute dostať veľmi silné vibrácie, pochádzajúce zrejme s nedokonale vyvážených kolies. V spodnej časti vŕšku sa mi stalo presne toto a situácia bola veľmi povážlivá tým, že aj keď som sa snažil brzdiť, vibrácie mali stále stupňujúcu tendenciu, veľmi rýchlu, a bolo mi každou stotinou sekundy jasné, že toto sa môže skončiť len ťažkým pádom.
Obzrel som sa ponad plece, lebo sa mi zdalo, že za mnou fučí čosi veľké. To vari nie! Nie, nie! Za mnou s námahou brzdil veľký kamión s prívesom. V zlomku sekundy som si uvedomil, že na tej úzkej ceste musím skončiť pod jeho kolesami. Znamená to smrť! Smrť! V tom okamihu som zo seba dostal iba dve slová, ktoré som s vierou na záchranu vykríkol do dusivého fučania bŕzd kamiónu:
Ježiš! Ježiš!!!
Nestihol som ani povedať: Ježišu, pomôž mi! Nebolo času, nebola príležitosť. Povedal som len dva krát toto meno. Nič viac. Na nič viac som sa v tých stotinách sekúnd rozhodovania nezmohol a ani nemohol odhodlať. Ale v ňom je všetka sila. Všetka pomoc. Čo sa zrazu nestalo? Po tomto zvolaní na Boha, začali vibrácie bicykla úplne prekvapivo ustupovať, až sa bicykel dostal do stavu dokonalej ovládateľnosti a ja som mal opäť úplnú kontrolu nad jazdou. Aleluja! Ježiš vďaka!
Keď prešli autá v protismere, kolos kamiónu naznačil smerovkou obiehanie, ofúkol ma sprava a nachvíľu ma potiahol vo svojom vzduchovom tuneli, ktorý za sebou urobil. Vydýchol som si a hneď som vzdal vďaku Bohu: Chválim, ťa, Bože, že si na mňa nezabudol a že si ma zachránil.
Zachránil si mi život, Ježiš! Ty môj Spasiteľ! Ty môj záchranca! Dávaš mi druhú šancu žiť! Aleluja! Ježiš! Neopustil si ma! Neopustil v najväčšej núdzi! V najväčšej potrebe!
Čo som urobil v čase svojej najväčšej núdze? Zavolal som na Priateľa, ktorý mi pripravuje miesto v nebi, ktorý stále nado mnou bdie, ktorý nikdy nezaspí. Stále je so mnou. Spomenul som si naňho, oslovil som ho a on už vedel, čo potrebujem. Zachránil mi život. Ježiš Kristus, najsilnejší, najmocnejší. Vyslovil som najmocnejšie meno v nebi, na zemi i v podsvetí, nič viac. Meno môjho mocného Boha. Brata Ježiša. A on sa ujal svojho priateľa a nenechal ho zahynúť.
Ale chcem ti povedať, že Ježiš Kristus, urobil pre mňa a pre teba oveľa viac ako na tej ceste vo Woodstoku: zobral moju a tvoju smrť a sám ju prežil, aby som ja a aby si ty nemusel umrieť v hriechu tela, ale aby si mohol žiť. V plnosti času sa vtelil, stal sa Synom človeka a zaplatil môj a tvoj účet večnej smrti a odvtedy jeho krv na teba volá: zanechaj svoj hriech a miluj ma. Si môj. Ja som ťa zachránil. Ja som za teba zaplatil svojou krvou. Volám ťa ku sebe, zanechaj svoje cesty hriechu, svoje plány a prejdi na moje cesty a osvoj si moje plány. Svoju lásku som dokázal a spečatil svojou krvou. Zaplatil som najvyššiu cenu. Krvou Boha, krvou Syna človeka. Draho som ťa kúpil. Stál si ma veľmi veľa.
Ako na ňu odpovieš ty? Prijmeš?
Štefan Patrik Kováč
PS Ak ťa svedectvo oslovilo, neváhaj Z D I E Ľ A Ť, milý brat, milá sestra. Nech je požehnaním a povzbudením pre teba i iných!
