Veľa krát sa pýtam samej seba kde odišiel pokoj môjho srdca za posledných pár rokov. Teraz nachádzam odpoveď na svoju otázku. Svetská nezištnosť pohltila moje srdce  v každej jednej oblasti môjho JA. Svetská rutina zruinovala mňa, moje vzťahy, môj život s Bohom. Ako roky utekali vyprchal aj môj pokoj, ktorý som nadobúdala v Bohu priebehu predchádzajúcich rokov. Čo bolo najťahšie bolo to, že celý svet začal ísť proti mne v zmysle problémov a neustále som sa upriamovala na zabezpečenie rodinného prostredia, kedže rodičia majú také zdravotné problémy ako majú. No teraz si uvedomujem, že bol to len útek pred sebou, útek pred všetkým a strach, ktorý sa neustále viac a viac usádzal v mojom srdci. 
Dnešným dňom sa rozhodla zahodiť svoj strach a prosím Pána o silu kráčať vpred a silu v boji proti sebe a proti svojmu strachu, ktorý ak vyženiem zo srdca a seba viem, že postupne budem nadobúdať pokoj. Tento pokoj pramení z poznania svojho povolania a poznaní toho kto som. Preto potrebujeme si uvedomiť hodnoty nás samých a dať priestor Bohu, aby on bol tým lekárom, ktorý nám dodá ten najväčší dar, ktorým je láska v NÁS samých a tá premieňa nás, ale i ľudí okolo nás. 
Napriek problémom, napriek ťažkostiam NIKDY nezabúdajme budovať vzťah s BOHOM, lebo ak napriek ťažkostiam stále stojíme za tým, ktorý je našou silou, nebudeme tápať a neustále hľadať samých seba. Pretože tá cesta späť k Bohu a intímnemu vzťahu s Bohom je potom niekedy dosť náročná a ťažká. 
Boh je ten ktorý je nad všetkým v tomto svete,úplne nad všetkým.