Slová otca Roberta

Povzbudenie duchovného otca a pripomenutie si prísľubu Boha majú moc...

Nikdy sa nevzdávaj...

Pretože On stále stojí za tebou, len odvahu! Pretože cez tvoju odvahu prúdi do teba Jeho sila - sila Neporaziteľného.

NIKTO zlý nezmôže nad tebou zvíťaziť, pretože za tvojou odvahou uvidia Jeho Silu - silu Jeho obety, ktorá všetkým priniesla oslobodenie od každého nebezpečenstva. Mysli na tohto medvedíka, keď budeš stáť nebezpečenstvu tvárou v tvár. S bojovým výkrikom sa vrhni do boja a ver, že On stojí práve vtedy okolo teba ako štít a vrhá sa prvý spolu s tebou do boja. A On vždy zvíťazí, akokoľvek by to počas boja zle vyzeralo Spomeň si na kríž, čo sa dialo tam a neboj sa! On je BOH!

otec Robert Balek, Spoločnosť Božieho Slova,  Moskva

Zdroj: http://vk.com/video-53308673_166611942?hd=-1&t=28s

+

Sme ľudia a niekedy - často potrebujeme v živote počuť slovo iného človeka. Ešte viac zaváži slovo kňaza...

Potrebujeme povzbudenia aj keď už nie sme deti, aj vtedy, keď už bojujeme sami aj keď padneme do "vody" pri boji ako ten macko, možno práve vtedy sa nám v mysli objaví Slovo Boha pre slovo človeka, kňaza..., povedané pre povzbudenie a pre posilu, pre život. A aj naopak. Aj kňazi potrebujú oporu ľudí... Ich boje sú tiež často plné ľudskej slabosti..., nik nie je iba silný aj keď je nositeľom kňazského pomazania, zostane človekom.

Každý z nás musí pracovať na budovaní Božieho života viery v sebe. Potrebuje k tomu zasa iných ľudí... Tí sú pre neho vzorom, ich život a ich slová sú príkladom, z ktorého sa učí žiť, sú pre neho motiváciou, aby tak, ako iní "veľkí kresťania" aj on vzal zodpovednosť za svoj rast do vlastných rúk. Aby sa stal učeníkom, aby vedel ako má nasledovať Ježiša lebo zažil, ako to robia iní, aby raz, keď zosilnie v živote viery, aj on chcel pomáhať tým, ktorí stoja na začiatku života s Pánom. Tak rastieme v spoločenstve, jeden s druhým a potom aj každý sám. Ako v rodine...Nikto nerastie sám zo seba... ani sám pre seba. Vždy budeme mať na starosti seba a iných bratov a sestry vo viere..., maličkých, ktorí ešte nerozumeli... Nebuďme tak "dospelí", alebo tak  "duchovní", aby sme obišli tých, ktorí uveria Bohu, a sú ešte veľmi "ľudskí"... azda sa zľaknú boja a budú potrebovať povzbudenie a usmernenie od iného človeka,ktorý im dodá dôveru a posilní v nich nádej v ich začiatkoch...

Buďme ako Boh: On sa stal človekom.... - mala vytlačené na tričku istá skupina pútnikov... Páči sa mi taký prístup ĽUDÍ k iným ľuďom. Boh vzal na seba telo človeka... Vedel, prečo. A ukázal to svojim životom aj nám. Nikdy neodmietol iného, ktorý mal úprimné otázky alebo sa pýtal slovami dieťaťa... Aj apoštol Peter na počiatku mnohému jednoducho nerozumel... , nemusel sa za to hanbiť pred Ježišom... On na neho "počkal", podoprel ho, opravil aj povzbudil, kým Peter pochopil. Robil tak veľa, veľakrát.

Ešte ma napadá príbeh dvoch bratov

Boli spolu na túre v horách a jeden z nich spadol do hlbokej rokliny... Jeho brat ho nemohol v tej rokline ani uvidieť, taká bola hlboká. Riskoval svoj život a brata z nej vytiahol. Sám utŕžil odreniny a zranenia, jeho mladší brat prežil ten pád iba vďaka svojmu bratovi. Príbeh sa stal v Tirolsku, v Rakúskych Alpách a bratia boli zviditeľnení v médiách... Kiež by každý z nás mal takého brata vo viere, ktorý by ho hľadal, aj keby vôbec nevidel, ako ho vytiahne... z rokliny nejakého životného "pádu" do veľkej hĺbky, ale aj z menších a nie tak nebezpečných pádov, jednoducho aj pri tom - ktorom ťažšom príbehu jeho života.

Dúfam, že sa nepohoršíte na videu medvedíka, za ktorým stojí mama medvedica, veď Ježiš rád používal podobenstvá práve so zvieratkami, aj v Starom Zákone sú uvedené pre nás ako príklad zvieratká.

+

Ďakujem za kňazov, ktorí povzbudzujú iných a dodajú odvahu človeku v pravý čas.

Ďakujem za ľudí, ktorí povzbudzujú bratov a sestry aj kňazov a sú im oporou pri bojoch v ich živote.

Ďakujem za vás...

+