Aj toto je jedna z možností, ktorá môže pomôcť k väčšej sústredenosti a úžitku pri našej snahe vstúpiť do kontaktu s Bohom. (Alebo zachytiť jeho jemné vnuknutia.) Z knihy: Umění naslouchat - Otec Jeroným.

Svoju modlitbu a čas, ktorý chcete venovať Bohu /ideálne je ak je to pravidelný čas/ začnite čítaním samozrejme predovšetkým Svätého Písma, alebo aj inej kvalitnej duchovnej literatúry. Toto čítanie vám pomôže k sústredenosti mysle a postupne vás vtiahne do modlitby. Postupne si čítajte text a keď vás niečo osloví - zastavte sa - pohliadnite na bohostánok, kríž, ikonu, obraz... (podľa toho, kde sa nachádzate) a uvažujte o tej myšlienke - prípadne si ju zapíšte do zošita a potom ju len neustále opakujte - niekedy to môžeme zhrnúť nejakým jednoduchým zvolaním, ktoré akoby zastrešuje, zahrňuje, zjednodušuje danú myšlienku napr: Dôverujem ti, Zmiluj sa, Odpusť, Pomôž nám, Zachráň nás, Postaraj sa, Milujem ťa, Som celý tvoj, Nerozumiem, Prečo, Ježišu môj, Všetko na tvoju slávu... a podobne.

(Konkrétny príklad: čítam napr. evanjelium o márnotratnom synovi (Lk 15, 11-32) a pozastavím sa pri hriešnosti márnotratného syna - iste môžem uvažovať a rozjímať najskôr nad veľkosťou jeho hriešnosti, potom nad veľkosťou jeho ľútosti a pod. a na záver tou takou zastrešujúcou myšlienkou pri pohľade na kríž, bohostánok... môže byť pre mňa v danom momente len prosba o odpustenie mojich hriechov a tak budem Ježišovi iba opakovať: zmiluj sa nado mnou, aj ja som ten márnotratný syn, zmiluj sa nado mnou, daj mi prosím hlbokú ľútosť a postupne ostanem len pri slovách - zmiluj sa nado mnou... A to môžem opakovať až dovtedy, kým mi myseľ nezačne utekať niekde inde - napr. si zrazu spomeniem, čo ma čaká v dnešný deň a už teda vidím, že myšlienky mi začínajú ísť kade tade - tak sa vrátim znova k čítaniu textu - aby som myseľ nasmeroval opäť na sústredenosť a modlitbu.)

Takto môžeme daný postup opakovať aj viackrát: Čítanie - pozastavenie sa pri nejakej myšlienke, zaznačenie, zvolanie, mlčanie a pohľad na bohostánok, kríž, obraz...

Postupne sa stane, že sa vám stanú veľmi blízkymi iba niektoré zvolania - nebude ich veľa a v danom okamihu rozjímania - podľa predmetu o ktorom budete uvažovať - vám budú prichádzať na myseľ a budú akoby zastrešovať to množstvo na prvý pohľad rozmanitých myšlienok. Ale vy si ich akoby postupne budete triediť do svojich "priečinkov". V jednom budete mať napr. myšlienky vďaka ktorým bude rásť vo vás láska k Bohu a budete si uvedomovať jeho veľkosť, majestát, dobrotu, lásku, milosrdenstvo -- a zhrňujúca myšlienka k tomu - akoby názov daného "priečinku" - jednoduché slová zvolania - budú napr. len - Milujem ťa - pomôž mi milovať ťa viac... Iný "priečinok" budete mať označený napr: myšlienky kajúcnosti, (ľútosti, hriešnosti a pod...) a zhrňujúce zvolanie môže byť napr. iba: Bože odpusť mi, zmiluj sa...

Môže sa zdať, že časté opakovanie tých istých zvolaní - aj keď máme 4-5 na výber - nás vovedie do akejsi monotónnosti, či jednotvárnosti v modlitbe a obavy, že sa vnútorný obsah opakovaného zvolania postupne vyprázdni. Ale v skutočnosti dochádza k pravému opaku. Zistíme, že obsah nášho jednoduchého zvolania - tým, že ho často používame - dostáva nové odtiene, začneme objavovať väčšiu hĺbku týchto "zastrešujúcich" slov. Stanú sa nám veľmi blízke. A aj počas dňa nám pomôžu k tzv. strelným modlitbám (alebo nám postupne budú nápomocné aj k tzv. neustálej modlitbe) v rôznych situáciách a okolnostiach, ktoré každý deň prináša. Ak zhrešíš, napadne ti vysloviť skoro akoby automaticky slová ľútosti, ak si všimneš niečo mimoriadne, v čom budeš cítiť Božiu blízkosť- tvoje vnútro bude hnané k slovám chvály a pod...

Treba tiež podotknúť, že v modlitbe asi nejde vyhnúť sa dojmu monotónnosti. Veď naše modlitby sú zväčša stále tie isté:) prosíme o zmilovanie, o pomoc, niekedy aj vzdávame vďaky a Boha chválime... takže to celkom nejde bez tej jednotvárnosti. (Nemusíme neustále hľadať nejaké novoty - dôležité je naučiť sa umenie častého opakovania.)

Otec Jeroným neodporúčal mať ani zavreté oči pri modlitbe - aby to neviedlo k sneniu, k ilúziám... Niektorí pomenovali tento opisovaný spôsob modlitby iba ako intelektuálnu modlitbu: nakoľko používa ako základ čítanie knihy - Božieho Slova, alebo nejaké duchovné čítanie. Otec Jeroným však hovoril, že je to ako pomôcka, aby sme vstupovali hlbšie do modlitby - je to podobne ako keď akrobatovi pomáha sieť, ktorá je pod ním - je mu k ničomu a ku všetkému:) Čiže to čítanie, zapisovanie, zvolávanie je iba pomôckou - ak mi myseľ uniká kade tade - aby som ju vedel postupne čoraz viac ovládať.

Možno stojí za to skúsiť aj tento spôsob modlitby - prípadne si ho skombinovať s tými, ktoré už používame a pozorovať, či mi to prináša väčší duchovný úžitok.