Dnes to bude dlhšie ako obvykle. Priznám sa: keď som po piatich hodinách spánku otvárala Sv. Písmo na rozjímanie, očakávala som skôr plynulý návrat do alfa hladiny, než že ma tento "obyčajný" záver Jánovho evanjelia uchváti každou vetou... (o Jn 21,20-25)

Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval...
Rozprávali sme sa včera s jedným dobrým priateľom o Petrovom vyznaní, že napriek zlyhaniu ‘miluje väčšmi ako títo’. Že to mohol povedať dokonca aj pred Jánom, ktorý pod krížom stál. A tak sme sa pousmiali na tom, že by nebolo divu, keby Jána pochytila trochu aj nevôľa, ak nie priam závisť, nad takým vyznaním.. :)
Ale dnes si mi dal byť s Jánom. Alebo lepšie - Jánom. Či Jankou. Jednoducho: učeníkom, ktorého si miloval.

Pozerám, ako Peter kráča s Tebou niekam do diaľky a je mi to také prirodzené.. Necítim v srdci ani stopu závisti, že Peter je vedľa Teba niekde vpredu a ja sa motkám 50 krokov za vami. Nežiarlim, že nepočujem, o čom sa rozprávate. Naopak, napĺňa ma nesmiernym pokojom, keď vidím, ako je Ti blízko a ako si Ty blízko jemu. Pretože.. vy ma obaja milujete. A čo je krajšie, ako mať dvoch priateľov, ktorým obom na mne záleží - a ešte, keď jeden z nich je Boh? Nepopriem svoj vek a nezrelosť; fakt, že Peter je mi ako otec, starší brat, ten pevnejší, vodca. Niekto, o koho sa rada opieram, na koho môžem delegovať zodpovednosť, ktorú nechcem niesť a ani by som neuniesla? Niekto, koho slovo bude rozhodovať, keď Ty už nebudeš očiam viditeľný? Veľmi ma blaží, že kráčaš po jeho boku. Že ide za Tebou. Že Ty ho vedieš. Viem, že príde čas, keď sa mi Tvoj obraz spovedľa neho rozplynie, ale Peter sa nestratí. Budem môcť ísť za ním vo vedomí, že takto idem za vami oboma. Tak si to chcel.
Z Jána je Janka, a z Petra pápež, desiatky pápežov, kňazi, spovedníci, duchovní otcovia, predstavení... blízki priatelia, ktorých si mi dal a ktorým si ma zveril. Moja milovaná cirkevná hierarchia. Nimi si ma previedol časom, keď som na Teba naozaj nevidela, keď som vedela vnímať iba to ľudské. Nimi ma stále budeš vychovávať. Je mi slasťou kráčať v ich stopách. Je mi pokojom vedieť, že keď idú popredu, idú s Tebou. Cítim, že všetko je v najlepšom poriadku, keď je to takto. A nehrniem sa dopredu, len kráčam v istote láskou prešliapanej cesty..

..učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: "Pane, kto ťa to zradí?"
Užívam si pocit milovanej. Vždy som cítila, že Ján o sebe píše ako o milovanom nie preto, že by bol naozaj milovanejší. Veď Ty miluješ všetkých rovnako, čiže úplne; Jána rovnako ako mňa, Ondreja rovnako ako Jána.. ešte aj toho Judáša. Proste to píše, lebo to veľmi vedel. A aj ja to chcem veľmi vedieť. Učím sa od Jána, čo všetko prináša ‘veľmi vedieť’, že som milovaná: Mať v Tebe ISTOTU, s ktorou sa Ti dokážem nakloniť až na Srdce a pýtať sa. Položiť ťažkú otázkú, na ktorú možno zaznie ešte ťažšia odpoveď: že som to JA... Položiť ťažkú otázku, ktorú Ti nikto iný nepoloží. Mať odvahu vypočuť odpoveď, ktorú nikto iný nevypočuje. Môcť zachádzať blízko, veľmi blízko, do Tvojej intimity, do Tvojej vône, do vnútra k Tvojej bolesti..

Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: "Pane, a čo bude s týmto?"
Môj dobrý Peter... ide s Tebou a predsa nezabúda na nás, čo sme za ním. Na moment vidím pápeža Františka, ktorý sa Ti díva do očí a má v srdci deti Sýrie, Ukrajiny, Koptov, mučeníkov, deti zabité násilím vo vojne, deti zabité násilím v maternici, deti vpravené násilím do cudzej maternice, deti vpravené násilím do cudzej "parodiny" (áno, slovo pripomínajúce paródiu je naozaj vhodné na pomenovanie ‘rodiny’ z dvoch ‘otcov’ či dvoch ‘mám’).. viem si ho predstaviť v slzách, tak jeho ako aj môjho milovaného Benedikta XVI., ako sa dívajú ustarane na všetky svoje deti a pýtajú sa "Och, Pane, a čo bude s týmito??" A Ty, hoci nevysvetlíš mnoho, predsa vyjadríš, že na to všetko nejako dozeráš. Nech sa len nebojí kráčať..

Ježiš mu odpovedal: "Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!" A tak sa medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš mu nepovedal: "Neumrie," ale: "Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?"
Nuž, naozaj si mu nepovedal mnoho. Dávaš odpoveď, ktorá okrem toho, že máš nejaký zámer, nič iné neodhaľuje. A aj to je pre mňa krásne. Ty sám nechávaš niektoré veci skryté, len medzi mojím srdcom a Tvojím Srdcom, medzi mnou a Tebou - a tými, ktorým to budeš chcieť zjaviť. Ľudia môžu pozorovať, no nevysvetľuješ. Snáď aj preto, že nie sú schopní pochopiť v tom zmysle, v ktorom veci vysvetľuješ mne. Pridali by iné zmysly a kto vie, čo všeličo by sa rozchýrilo.. No ja viem presne, čo si mi povedal. Aj tieto malé tajomstvá sú putom, pre ktoré mi vôbec nevadí, že kráčaš v prvom rade s Petrom a ja len za vami, a mnohé sa nedozviem priamo od Teba, ale cez svätú Cirkev. Je to v poriadku. Naše denné malé tajomstvá, ktoré ďalej nevysvetľujeme, ma uisťujú o tom, že som výnimočne milovaná.

To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé. Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.
Och, áno, Ján - to som ja. Jánka. Tá, ktorá vydáva svedectvo a toto napísala. Kiež by všetci vedeli, že aj Ty si opravdivý, skutočný!
Neviem presne, koľko mal Ján rokov, keď písal evanjelium, a nechce sa mi to teraz hľadať. Viem však, že to všetko nekončilo nanebovystúpením, zoslaním Ducha.. bol svedkom tisícich ľudí, ktorým si zmenil život a každý z nich by mohol hodiny rozprávať, čo všetko s Tebou zažil a čo všetko si urobil. Ja mám za 11 rokov od krstu zapísaných 40 zošitov ;) bola som svedkom deviatich konverzií, a to rátam len blízkych. Už v prvom storočí nebol na zemi priestor opísať všetko, čo si urobil. V roku 2015 (cítim, že ten Ján vedel, že to budeme čítať :)), v roku 2015 by nebol v celej galaxii.

Veď keby som to všetko mala dopodrobna opísať... ja sama som knihou, na ktorú nie je miesto.