Figovník. Sú niektoré obrazy, ktorým málo rozumiem. Ako dnes, keď sv. Písmo spomína, že si preklial figovník. A cítim sa trochu ako Mária: "Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto..." príbeh. (o Mk 11,11-14)
Obzerám si Ježiša, ktorý vydržal na púšti 40 dní nejesť a nepotreboval pre to "vysušiť" stromčeky v okolí. Obzerám si Ježiša, ktorý ma učí žehnať a nepreklínať, a snažím sa Ti porozumieť. Niekedy si tak veľmi iný, než čakám...
V istom zmysle je mi Tvoja dnešná situácia blízka. Vstúpili sme do Veľkého týždňa, Mária Ti včera pomazala nohy olejom, Judáš už frfle, čas sa kráti a Ty veľmi dobre vieš, čo Ťa čaká. Len apoštoli sú drevení.
Nečudujem sa, že Tvoje ľudské vnútro sa zmieta. Pri všetkej Tvojej dokonalosti nie som oprávnená oddeliť v Tebe človeka od Boha - a Tvoje Božstvo znamená, že nad slabosťou víťazíš, a nie, že ju NEMÁŠ. Si mi predsa podobný vo všetkom.. áno, práve Tvoja slabosť je niečo, v čom sa viem nájsť. Potrebujem Ťa ako človeka.
Aj preto je mi dnes blízke, že si ľudsky pocítil hlad. Och, Pane, koľkokrát som ja ľudsky hladná! Ochromuje ma hlad po uznaní, po prijatí, po objatí, po láske, po istote.. a koľkokrát, ako Ty dnes, NENACHÁDZAM NIČ. Ani figu. Nachádzam figu drevenú.
Stojíme spolu pri figovníku, sme spolu hladní. Figovník málokedy okolo Veľkej noci má plody - učia ma poznámky pod textom. Verný tomuto zvyku - ani tento nemá. A nemá ani kvety, ani nezrelé figy.. proste žiadna nádej na budúce ovocie. Len listy. A mne postupne dochádza, že som si prišla sýtiť hlad tam, kde nasýtenie nie je. A myslím, že to dnes nie je prvýkrát.
Jedna vzácna žena môjho života povedala, že útecha nie je pocit, ale OSOBA (- myslela tým Teba :) - už som to tu raz spomínala).
Myslím na čas, kedy Ti apoštoli priniesli jesť a Ty si nechcel, lebo Tvojím pokrmom bolo plniť vôľu toho, ktorý Ťa poslal, a dokonať jeho dielo (Jn 4,34). Myslím na to, že TU sa mám sýtiť vo všetkých svojich hladoch - a ja si miesto toho volievam ľudskú útechu, kde figovníky naozaj nemajú čo dať. A tak môj hlad zostáva.
A potom chápem, že nechať vyschnúť figovník neznamená odsúdenie druhého. Je iba vyjadrením radikálneho rozhodnutia nenechávať svoju ľudskú slabosť upínať sa na útechy, ktoré prichádzajú a odchádzajú so sezónou. Rozhodnutia nasýtiť svoj hlad jedením veľkonočného Baránka.
I ja Ho veľmi túžim jesť.
PS: Figovník, ktorý má listy a nemá plody, je podobný človeku, ktorý vlastní a udržiava všetko, aby nasýtil samého seba a dodal si silu, ale nepokračuje v rozdávaní toho, čo vnútri má, aby dal druhým...