Keď som bol menší, bol som si skoro istý, že Boh existuje, že stvoril svet a že by bolo super, keby ma po smrti poslal do neba. Doma som to počúval odmalička, tak bolo jasné, že to na mne zanechá stopu. A tak, ako pre mňa bolo bežné si večer umyť zuby a cez deň snažiť sa písať písomky na jednotku, tak pre mňa bolo bežné ísť v nedeľu do kostola a pred spaním sa s rodičmi pomodliť.
Neskôr som prišiel na to, že je super mať množstvo kamarátov a tak som sa snažil ich mať veľa. Náboženské záležitosti som bral ako súčasť života a tak som naraz hral na gitare v zbore, robil detský tábor a bol tak trochu prikostolník. Okrem toho som mal kopec iných kamošov, ktorí prišli na rad v piatok večer. Fľaše, hudba, húlenie, baby, dlhé noci a ťažké rána: a ja som sa tešil, aký mám skvelý, vyvážený život. Snažil som sa to veľmi nehrotiť do extrémov, aby som si nenazbieral príliš veľa čiernych bodov a aby to nebo bolo stále v hre. Takže: čo si nepamätám, to sa nestalo a čo nevedia naši, to sa už vôbec nestalo.
V prváku na výške som si stále išiel svojím "aj-aj" štýlom a cez leto ma jeden kamoš zavolal hrať na jednu akciu. Šiel som tam a hoci som, ako správny prikostolník, o Pánu Bohu všetko vedel, všetko videl a všetko počul, niečo ma tam dostalo. Bolo tam niečo, niečo vo vzduchu, niečo čo som nikdy predtým nezažil. Tí ľudia mali niečo, čo som ešte nevidel, ale čo som strašne chcel. Keď toto čítaš, možno ti už dochádza, o čo šlo. Bol to Boh. Nefalšovaný, 100 percentne živý a neskutočne lákavý.
O nejaký čas na to som na Campfeste (jednom festivale) spravil v sobotu večer rozhodnutie, na ktoré sa nič v mojom živote nechytá. Povedal som tomuto Bohu, že ma mrzí to, čo som žil dovtedy, a že chcem Jeho a nič iné. A on povedal OK :)
Odvtedy prešlo skoro desať rokov a ja som každý deň viac ohúrený. Čím ďalej, tým viac. Leto, keď som mal 17, ktoré je vraj najlepšie na svete, bolo fajn, ale oproti tomuto novému životu je to ako vyblednutá fotka, na ktorej nič poriadne nevidno a má v strede dieru. Som Ježišovi strašne vďačný, že ma našiel a že na všetky veci, ktorými prechádzam, nie som sám. Stále poriadne nechápem veci, ktoré sa okolo mňa dejú, ale chápem jedno: toto je to, čo chcem.
Jay Hudáček
(tím Godzone)