Prinášame vám krátke povzbudenia z Godzone konferencie 2014 – „Srdce Kráľa“! Prajeme vám veľa požehnania a prielom pri čítaní týchto svedectiev.
Pred konferenciou som sa mal totálne zle, bol som znechutený, smutný a sklamaný zo seba, dlho som prosil o prebudenie a nový oheň do môjho života. Jednoducho to chcelo nejakú zmenu. Prišiel som na konferenciu s očakávaním, že sa niečo stane. Veľmi som sa tešil a hneď, ako som tam prišiel, tak som vedel, že tu som správne. Božiu prítomnosť bolo cítiť aj skrze láskavých ľudí, ale najmä počas chvál. Boh mi hovoril, že mu ešte stále stojím za to aj napriek tomu, čo všetko som urobil. Že sa na mňa stále pozerá s láskou a túži po mne. V týchto chvíľach ma úplne zaliala totálna radosť z toho, že ako keď vám ostane posledná nádej v niečom, čo už absolútne nezvládate a prišiel do toho Otec :). Takže môžem svedčiť o tom, ako On mi dal radosť a nádej do ďalších dní a myslím, že On si ma tam aj sám zavolal a že mi dal presne to, čo som potreboval. Amen :) +
Bol to úžasný čas strávený s Otcom. Neviem to opísať slovami, ale prežil som tam hlboký dotyk Boha aj na emocionálnej úrovni, ale to, čo je podstatné, naozaj som odtiaľ šiel zmenený. Odchádzal som z konferencie a mohol som si povedať, že Boh mi naozaj dal poznať viac Jeho srdce. Veľmi ma to povzbudilo pokračovať v ďalšej službe u nás a k tomu mi Boh ukázal, že náš vzťah môže byť ešte krajší, viac naplnený.
Nooo... Cesta z Ružomberka rýchlikom na smer Poprad a Košice bola veľmi zaujímavá. Viac ako 20 ľudí sme nastúpili do rovnakého vozňa. Do jedného „kupéčka“ sme dali svoje batohy a všetci sme stáli v tej tesnej uličke, vybrali sme gitaru a začali sme chváliť Pána!!! Vtom vychádzali ľudia z iných „kupéčiek“... Prišla za nami aj jedna staršia pani, dala nám bonboniéru. Hneď som išla za ňou a opýtala som sa, či sa môžem za ňu modliť. So slzami v očiach mi to dovolila a nedokázala pochopiť, že mladí ľudia sa nehanbia za svoju vieru... Tesne pred Popradom, kde som mala vystúpiť, som sa opýtala, či je niekto medzi nami fyzicky chorý. Jedna baba povedala, že má celiakiu a bolí ju pravá lopatka. A tak sme jej začali žehnať. Či bola uzdravená z celiakie, to nevieme, ale čakáme, že áno, ale bolesť lopatky hneď v tom momente odišla... Pán je dobrý... Ani som nepoznala mená tých ľudí, len som cítila obrovskú jednotu... :-)
Ahojte! V ten večer, ako sme prišli z konferencie, boli rodičia na mňa milší ako zvyčajne. Dokonca sa zaujímali, čo sme tam robili, aké to bolo a cítila som od nich lásku a prijatie. Napriek tomu všetkému, že to medzi nami nie je najlepšie a nie sú veľkí nadšenci toho, kam s bratom chodíme a čo robíme. Možno to vyznie ako samozrejmosť pre niektoré deti, ale pre mňa to bol v ten večer veľký skutok lásky od nich a vedela som, že práve Boh je ten, ktorý hýbal v ich srdciach.
Chcem sa vám veľmi poďakovať za svedectvá rodín a partnerov. Bolo to pre mňa veľmi silné a veľkým povzbudením. Nech vo vás Otec naďalej zapaľuje oheň nového požehnania. Som vďačná, za to, čo sa deje na Slovensku, a že sú tu ľudia, ktorí sa za nás, mladších, postavia. Ďakujem! :)
