Prvým plánom bolo napísať tento blog v lietadle, cestou z Ameriky. Do mobilu. Ako správna blogerka. V hlave som však mala toľko myšlienok, toľko som toho chcela dať von, že to jedným blogom nešlo.

V tom čase som všetko písala len do svojho hipsterského zápisníčka. A písala. Všetko, čo mi Pán Boh hovoril, všetko čo ma učil a čo som sa učila ja. A zápisník sa veľmi rýchlo plnil. A zaplnil. A napriek množstvu vecí, ktoré som si zapísala a ktoré mrazili ma až v špiku kostí; napriek tomu, že Duch Svätý bol bližšie ako kedykoľvek predtým, som nebola schopná, nedokázala som napísať nijaký blog. S ničím som nedokázala vyjsť von. Akoby som odrazu nemala slová. 

Vedela som, že je to veľmi špeciálne obdobie. Pre mňa. A pre moje srdce. Pán Boh ma volal blízko k Sebe.  Akoby hovoril: „Teraz ti budem hovoriť. Ty nemusíš nič. Chvíľu len počúvaj. A potom uvidíme. Teraz si tu ty a Ja.“ (A keď toto píšem, mám v očiach slzy a v bruchu zvláštne motýlenie, pretože si asi len začínam uvedomovať, aký vzácny čas to bol. Je. ) A tak som len sledovala, ako mi uteká jeden deadline za druhým, ako už pár mesiacov nič nevyšlo vonku a nedokázala som s tým nič spraviť. A len som bola s Ním.

A občas som sa v mysli vrátila ku všetkému, čo sa dialo cez leto. Občas som sa vrátila k nášmu americkému dobrodružstvu a k tomu, ako nás Pán Boh doslova zdvihol zo zeme, z prachu a urobil z nás dámy. Na dva mesiace. Aby nám ukázal, kým pre Neho sme. A kým sme pre svet. Aby nám ukázal, že bez ohľadu na okolnosti, On je väčší. Vždy a stále. Väčší. Oveľa väčší. Aby nám ukázal, že keď máme pocit, že už zlyhali aj všetky záložné plány, On je ten, ktorý príde s riešením, ktoré vovedie do víťazstva. Aby nám tam, 17 000 kilometrov od domova, ukázal, čo túži spraviť s našou krajinou a dokonale nám tým vyrazil dych. Pretože keď vám ukáže niečo také, keď vám ukáže ako chce zatriasť krajinou, prebudiť čo spí, oživiť suché kosti a pozdvihnúť národ, ktorý miluje, vtedy viete, že hľadíte na niečo majestátne veľké, na niečo čo vás presahuje, obrovský kolos, ktorým dokáže pohnúť len On. A vtedy si uvedomíte, že dôvod pre ktorý to všetko robí, pre ktorý robí všetky tie nemožné veci, je až smiešne jednoduchý. TY. JA. A Láska.

Láska, ktorú nič nedokáže zastaviť. Taká veľká a intenzívna, že priviedla Boha na zem. Do blata a hriechu. A strachu. A bolesti. Taká vášnivá, že ho viedla na kopec s krížom na chrbte. Boha, ktorý je najväčší zo všetkých! Majestátneho! Tvorcu všetkého. Pre teba. A pre mňa. Taká hlboká a verná, že boli pre ňu prebodnuté ruky i nohy. Pre ňu sa Ten, ktorý nikdy nepoznal hriech, ZA NÁS urobil hriechom. (2Kor 5, 21). Kvôli nej sa ten, ktorý bol bohatý stal chudobným. (2Kor 8, 9). Pre lásku sa sám stal kliatbou (Gal 3, 13-14). Namiesto nás. Pre nás. Ona bola hodná toho, aby pre ňu vydýchol sám BOH! Počiatok všetkého. Alfa i Omega.Len kvôli tebe.

Aká sila vedie Boha do takého extrému? A s pohľadom upretým na svoj cieľ ho viedla za hranice pochopiteľného. Za hranice všetkého. Láska. Neporaziteľná. Neotrasiteľná. Nezastaviteľná.A taká silná, taká mocná, že v jedinej chvíli odsunula skalu pri hrobe, z ktorého vystúpil Kráľ. Tá Láska, ktorú volajú prvou.  Pre ktorú sa On sám stal Nezastaviteľným. Láska, ktorá mala jasný zámer. A ním si ty.

Stal sa hriechom, aby sme sa v Ňom stali Božou spravodlivosťou. (2 Kor 5, 21). Stal sa chudobným, aby sme sa my Jeho chudobou obohatili (2 Kor 8, 9). A pre nás sa stal kliatbou, aby sme v ŇOM získali požehnanie a aby sme skrze vieru dostali prisľúbenie Ducha (Gal 3, 13-14).

Toto je môj Boh. Toto je môj Kráľ. Slúžiaci. A Majestátny. Boh, ktorý pod vlajkou lLásky búra múry, vyrovnáva vrchy a dvíha doliny. Ktorý Sám Seba neváhal vydať na smrť. Len kvôli tebe. Kvôli mne.

Láskou sa stal Nezastaviteľným.

Občassa vrátim k mysli ku všetkému, čo robil. Čo robí. A niekedy si čítam svoj hipsterský zápisníček. A vtedy, keď vidím, čo kvôli nám robil, kam nás viedol a čo ukazoval, vtedy ma naplní bázeň. Taká veľká bázeň, že sa chcem len schúliť, pretože si naraz uvedomím, KTO je môj Boh. Odrazu, keď tie čítam veci, keď spomínam na chvíle, ktoré by nám azda nik neuveril,  uvedomím si, aký VEĽKÝ a DOBRÝ je môj Boh. A vtedy som šťastná, že som v jeho prítomnosti taká maličká. Pretože On môže Veľký. A ak je Boh TAKÝTO veľký, ak je ON ten, v prítomnosti ktorého môžem byť celkom maličká, potom viem, že som na tom najbezpečnejšom mieste v celom vesmíre.

A vtedy viem, že tam, s Ním, v Ňom a skrze Neho sme nezastaviteľní.