November silno spätý so sviatkom všetkých svätých a pamiatkou všetkých verných zosnulých je možno pre mnohých spojený aj s opätovnou otázkou: „A nie je očistec iba výmysel? Niečo ako kresťanský mýtus, ktorý si použijeme, aby sme trošku seba i iných postrašili a „povzbudili“ žiť morálne dobrý život ?“

Nad naše chápanie

Pre mňa- a verím, že i pre mnohých je nad naše chápanie spojenie dokonalej Božej spravodlivosti a dokonalého Božieho milosrdenstva- dvoch Božích atribútov, ktoré pre nás znamenajú určite i isté protirečenie… Pochopiť túto vec je teda skutočne náročné - a vlastnou skúsenosťou sa o existencii očistca len menšina z nás „napevno“ presvedčí – netreba však ignorovať skúsenosť svätých a blahoslavených a učenie Magistéria Cirkvi.

Na čom stojí viera v očistec

Už v Knihe Machabejcov sa hovorí o tom, že Júda nariadil priniesť zmiernu obetu za mŕtvych (akoby predobraz slúženia sv. omše na úmysel zosnulých) a Jóbova obeta mala očisťovať jeho synov.

K praxi Cirkvi patrili prosby za zosnulých a ich očistenie od začiatku /KKC 1032/ a táto prax sa zachováva dodnes. Pápež Benedikt XVI. v encyklike Spe Salve ohľadom duší v očistci hovorí, že „Nikdy nie je neskoro dotknúť sa srdca toho druhého a už vôbec to nie je zbytočné.“ Pápež Pius IX. posmeľoval k modlitbe za zosnulých novovymenovaného biskupa diecézy dokonca osobne listom: „ Ja som taktiež trpel závažnou poruchou pamäte, ale vytrvalo som sa modlil za denne za duše v očistci – a tie mi za to zasa vyprosili výbornú pamäť. Rob aj Ty podobne, drahý otče, a čoskoro budeš mať dôvod na radosť.“

Mnohí svätci a blahoslavení „slúžili“ práve ako pomocníci duší v očistci, prinášali za nich mnohé obety, slúžili sv. omše a mnoho sa modlili. Páter Pio podrobil „svoje návštevy“ i prirodzenému skúmaniu: zrejme prvým zosnulým, s ktorým mal Páter Pio dočinenia bol Pietro Di Mauro, ktorý svätca navštívil priamo v jeho cele (napriek zamknutým dverám kláštora i cely) so správou, že 18.9.1908 zomrel v tomto kláštore, ktorý bol vtedy ešte chudobincom po tom, čo zaspal s horiacou cigaretou, od ktorej sa šíril požiar a on sa zadusil pri požiari. Piovi povedal : „Som stále v očistci a potrebujem sv. omšu na oslobodenie. Boh mi dovolil, aby som prišiel a poprosil ťa o pomoc.“ Páter Pio zašiel na radnicu a v záznamoch našiel meno muža i všetky detaily, ako mu ich muž opísal. Páter Pio hovoril, že návštevy týchto duší boli nespočetné a po tom, čo dostal dovolenie od svojho nadriadeného modliť a postiť sa rôznym spôsobom, stalo sa to neustálou súčasťou jeho duchovnej služby. K svätcom s touto „ misiou“ patrili aj sv. Gertrúda Veľká, bl. Stanislav Papczynski, sv. Odilo z Cluny, sv. Katarína Ženevská, sv. Mikuláš z Tolentina a i.

Nadprirodzené veci sú vždy trocha mimo našej logiky a pocitu, či tomuto chceme naozaj veriť – avšak poznáme tradíciu Cirkvi, svedectvá velikánov mystického života, ktoré sú pevným základom povzbudenia pre nás.