« Back

Poraďte mi, prosím.

Poraďte mi, prosím.

Možno ste už o tom počuli... existuje komunita Sant'Egidio, v rámci v ktorej sa na Slovensku, konkrétne v Bratislave, každú stredu rozdáva bezdomovcom nejaký ten obložený chlieb, čaj alebo káva a porozumenie.

Dnes večer som sa zúčastnila prvýkrát. Stretli sme sa v malej izbe na Obchodnej ulici, kde sme prichystali obložené chleby a potom sme vyrazili do kostola Milosrdných bratov - na modlitbu za chudobných. Rozdelili sme sa na menšie skupinky. Jedna vyrazila do Stareho mesta hľadať tých, čo nemajú silu, ďaľší šli k obcodnému domu. My sme sa zdržali pred kostolom, kde sme rozdali prvú dávku. Tam boli zrejme najťažšie prípady, veľa ľudí tam bolo pripitých. Rozumná reč s nimi veru nebola. Ale aspoň sa najedli. Cestou na Hlavnú stanicu sme ešte narazili na Fera. Keď robil na jednej stavbe načierno spadol.Lekár mu  vyšetril bedro a zistil, že je zlomené, potreboval by ísť na operáciu. Jeden kúsok mu tam behá voľne a kedy tedy sa zasekne a jemu sa nedá vstať, nieto ešte urobiť krok. Predáva notabene a svoju zlomeninu lieči ibuprofenom s pálenkou. Na Hlavnej stanici boli skor ľudia, čo sa potrebovali vyrozprávať. A tak rozprávali. O živote a vysokých nájmoch. Aj o politike. O nedostatku práce a o tom, že sa nechcú vzdať.

A ja, ja som nevedela, čo mám povedať. Čo urobiť.

Tak sa pýtam, vie mi niekto poradiť?

Comments
sign-in-to-add-comment
Jarmila Semanová
Zuzka, určite Ti najlepšie poradia v tomto priamo v komunite Sait'Egidio.

Myslím si, že majú aj dobre zmapovaný sociálny systém, ktorý je u nás nastavený.
V rámci neho je dosť možností pre týchto ľudí - predovšetkým pre tých, ktorí ešte niečo chcú so sebou urobiť. Máme rôzne azylové domy, či nocľahárne - podmienkou pre prijatie do nich je však ochota dodržiavať určené pravidlá. Častokrát však práve títo ľudia sú závislí - na drogách či alkohole - a už si sami neporadia. Tam už nestačí ich ochota - potrebujú pomoc. Na Slovensku ešte chýba stále vedomie, že závislosť na alkohole či drogách je tažkou chorobou. Chcieť od alkoholika, aby svojimi silami, svojou vôľou prestal s pitím, je ako naliehať od človeka so zlomenou nohou, aby chodil.
Posted on 15/10/11 12:15.
Cez všetky skúšky, cez výchovu Ducha Sv., cez celý môj doterajší život, ktorým som prešla, by som odpovedala asi takto:
Čo povedať na to, keď sa ľudia sťažujú na všetko a na všetkých? Nič.Ba práve nepočúvať takéto súdy, lebo Pán povedal:"Nesúď, aby si nebol súdený!" Keď ostávame a počúvame súdy ľudí, to akoby sme samy súdili.
Keby sa však pýtali, čo majú robiť, aby sa to čo sa deje vo svete,ako však aj všetky utrpenia a súženia nediali, vtedy ,keď si kresťan máš pre nich odpoveď.Odpoveďou je.Hľadajte a plňte Božiu vôľu a všetko ostatné(všetky dobroty) vám budú pridané automaticky.
A vieme, čo je Božia vôľa?
Božou vôľou je,aby človek bol OBRAZOM Božím na zemi. Keďže Boh je láska, aj človek ma byť láskou k Bohu i všetkému stvorenstvu.Potom má vládnuť,čiže uplatňovať Božiu AUTORITU na zemi.Týmto spôsobom života, čiže LÁSKOU premôže moc zlého, čo je ďalšou úlohou človeka. Ako môže človek zničiť moc zlého? Tým, že získa Ježiša, jeho Božský život a nasleduje ho, či uplatňuje vo svojom živote.Predtým však vládu Satana v svojom tele a svojej duši odmietne, vyhodí ho. Telo zbaví vášni, ktorými je ovládaný a dušu zbaví svojho ega a tým uvoľní cestu, aby do ducha človeka vstúpil Duch Svätý. Toto všetko je však proces, ktorý sa nedá uskutočniť jednorázovo, robí sa to dennodenne.
Božiu vôľu však nemôžeme splniť ako jednotlivci.Božiu vôľu môže uskutočniť len súhrny človek -Hlavou je Ježiš a Telom je cirkev. To je ďalšie tajomstvo, ktoré sa však dá odhaliť, no treba na tom poznaní spolupracovať.
Odpoveď na častú výhradu kresťana, že ťažko je byť kresťanom a ťažko je dodržiavať Božie príkazy v dnešnej dobe, nájdeš v Biblii Dt. 30, 11-14.
človek ma slobodnú vôľu a je na ňom čo si vyberie a za svoj výber bude znášať aj následky Dt. 30, 15-20.
Posted on 15/10/11 13:01.
Jarmila Semanová
Agneska, máš pravdu. To, čo píšeš, je pekné ... no predstav si, že máš pred sebou konkrétneho človeka, ktorý ani nevie, že niečo zmeniť môže. Že sa môže rozhodnúť - jednoducho napr. vyrastal v takom prostredí, kde každý iní bol vinný ... a ak nasiakol do seba iba tento pohľad a jeho cesta životom ho v tom ešte viac utvrdila ... ak osobne ako dieťa nezažil lásku a už vôbec nepozná úctu?

Máš pred sebou bezdomovca, ktorý na to, aby sa zohrial nepozná iný liek, iba lacné víno ... čo urobíš?
Posted on 15/10/11 13:25 in reply to Agnesa Kalafutová.
Niet inej cesty, ak som spoznala Božiu vôľu, iba cesta lásky a milosrdenstva.
Posted on 15/10/11 13:33 in reply to Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Súhlasím, cesta lásky a milosrdenstva.

Do akých konkrétnych slov určených bezdomovcovi ju oblečieš?

Čo povieš človeku na ulici, ktorý už sa toľkokrát sklamal a jediným potešením je pre neho alkohol? Ktorý svoju bolesť - vnútornú aj vonkajšiu - ohlušuje tabetkami a opilstvom? Ktorý doteraz nenašiel východisko, iba svoje pocity utápa v alkohole?
Posted on 15/10/11 14:50 in reply to Agnesa Kalafutová.
Ťažko povedať konkrétne slova. Záleží od situácie, no nasilu sa nedá nikomu pomôcť.S opitým nenahovoríš nič a reagovať môžem len na prosbu. Kto prosí, tomu treba dať. No určite nie všetko čo si zapýta. Podľa Písma, hladného treba zasýtiť a nahého zaodieť, aby mu nebola zima. To od nás požaduje Boh a keď niekto dokáže viac nech je to na Božiu slávu.
Posted on 16/10/11 10:33 in reply to Jarmila Semanová.
Je nesprávne hovoriť o chybách druhých, je nesprávne mlčať, ale v srdci neodpúšťať a rovnako je nesprávne odpúšťať a nenapomínať.
Posted on 16/10/11 10:43 in reply to Agnesa Kalafutová.
Nuž Agnesa, to si nádherne napísala. Pre takých ľudí by bolo najlepšie zažiť niekde na liečení stretnutie s Pánom Ježišom. Prísť do spoločenstva kde pôsobí Duch Svätý. Píšem teraz o závislých, nie konkrétne o bezdomovcoch. Liečebňa by im pomáhala sa liečiť z jednej strany a Pán Ježiš z druhej. Myslím si, že toto by bolo najlepšie a nejaká kresťanská komunita by aj toto mohla mať práve za poslanie. Ľudia čo boli závislý a vychádzajú z liečební sa často dostávajú opäť do závislostí. Ale keď taký človek spozná Božiu lásku a príjme do srdca Pána Ježiša, to už ťažko sa stane, že sa vráti ku závislosti. Je plno svedectiev o tom, že to naozaj funguje a pôsobí. Pán Ježiš vie vyliečiť z každej závislosti, vie vzkriesiť už doslova zhnitú dušu. Vie obnoviť v človeku lásku, urovnať vzťahy, vyliečiť závislosti a ešte aj viac. Hlavne dodá obrovskú nádej do života čo takíto ľudia vôbec nemajú už. Čo sa týka bezdomovectva, toto sa nijako nevyrieši nejakými domami či kŕmením. Situácia sa zhoršuje stále viac. Celý systém je zlý a chorý. Ježiš povedal, že chudobných tu budeme mať vždy a teda sa to aj nijako nikdy nevyrieši.
Posted on 16/10/11 12:01.
Chyby skúste prehliadnúť emoticon Nevnímam gramatiku keď sa snažím niečo vyjadriť a opraviť už teraz nemôžem.
Posted on 16/10/11 12:03.
Jarmila Semanová
Nehovorím o tých, ktorí už chcú ísť na liečenie, ani o tých, ktorí hľadajú spoločenstvo s Duchom Svätým. Takí sú už za vodou.

Na Slovensku máme spoločenstvá zamerané na takúto službu. Veď aj samotná komunita Saint'Egidio, či sestry Milosrdnej lásky. Pri každej diecéze je tiež charita.
Posted on 16/10/11 13:33 in reply to Miroslav Čonka.
Nemyslel som takých čo hľadajú Boha. Myslel som, aby tí, čo napríklad sa už rozhodli pre liečenie, mali možnosť spoznať Boha. Človek čo je závislý Boha nehľadá. Prvý krok čo urobí keď ho urobí, je rozhodnutie, že sa z toho chce dostať. A čiste ku bezdomovcom ako som písal som sa nevyjadroval, pretože to je problém, ktorý tu bude vždy. To nie je len záležitosťou nejakého čo pije a preto je na ulici. Na ulici sú dokonca aj rodiny, ktoré sa tam ani nedostali pre nejakú závislosť. Ale tento systém je celý postavený nesprávne. Postupne sa vytráca tzv. stredná vrstva a posúva sa do chudoby. Len tí, čo už žijú doslova na hranici chudoby, tí sú už na tom najhoršie. Veď je len na zamyslenie to, aké máme dane. Však to je už horšie jak keby bol človek nevoľníkom. A z čoho sa má potom postarať normálne zarábajúci človek o rodinu dajme tomu. Samozrejme, že sa ponúkajú následne kadejaké pôžičky, ktoré majú v konečnom dôsledku nehorázne úroky a je to len zlodejina a podvod. Ako aj samotné kadejaké služby spoplatňované bankami. Všetko je to zlodejina. A plno ďalších služieb. Nech mi vraví kto chce čo chce, je to všetko len vydieranie človeka a zlodejina. Prijal by som si len slušne žiť na tejto planéte, čo je nemožné. V pohode si vystačím aj s minimom. Nepýtam viac, stačí mi proste toľko, čo je potrebné na život. Nikdy som toho nemal veľa, dokonca menej než hocikto iný v mojom okolí. Je potrebné aby sme sa navzájom k sebe správali ako ľudia, nie ako keby jeden druhému mal byť zdrojom zisku a využívania. Nie je tu lásky. Toto je na tom najhoršie. Pán Ježiš povedal, aby sme si v nebi zhromažďovali majetky. Boli chudobný v duchu! Ľudia to počujú, vedia o tom, ale nerobia tak. Bohom je im kadečo iné. Písmo takých nazýva cudzoložníkmi, pretože prestupujú prvé prikázanie od Pána. A už nevravím o tom prikázaní, ktoré povedal Pán Ježiš, keď sa ho pýtali na najväčšie prikázanie a ktoré majú židia vo svojej každodennej modlitbe dokonca zahrnuté. V podstate ak by sa všetci riadili presne tým čo učil Pán Ježiš, tak by tu bolo už nebeské kráľovstvo. Nebolo by ľudí bez strechy, nebolo by hladných, nebolo by smädných, nebolo by nahých. Prečo by to nebolo? Lebo by sa každý presne riadil Pánovým učením a zákonom. Zákonom je láska.
Posted on 16/10/11 14:26 in reply to Jarmila Semanová.
Mirko tento viditeľný svet nie je našou domovinou, sme tu iba prechodne. Máme každý svoje poslanie na mieste kde nás postavil Pán. Nemáme to ľahké,niekedy to vyzerá beznádejne ale keď to Nebeské kráľovstvo máme vo svojom srdci, duši, tak to prežijeme , neboj sa. S tou pomocou pre bezdomovcov si človek sám neporadí. Najlepšie je pripojiť sa k nejakému spoločenstvu , ako píše aj Jarka. Napr. Misionárky lásky - sr. Matky Terezy, alebo františkánsky rád má tiež odvetvie ktoré sa zaoberá so sociálnou starostlivosťou. Pekným príkladom a mojim veľkým vzorom je pán farár Kuffa zo Žakoviec.
Lenže väčšina týchto bezdomovcov si už natoľko zvykol na túto formu života, že ich normálne treba nútiť aby prenocovali na útulku alebo šli do azylného domu.
Minule stal sa mi taký prípad, bol som na omši v kostole mimo domova, a po omši pred kostolom čakal na vychádzajúcich žobrák. Bol v dosť zlom stave, chcel som mu dať nejaké drobné , ale pani vedľa mňa mi pošepla: nedávajte mu aj tak to prepije !
Je to tiež téma na diskusiu. Neviem čo by bolo správne riešenie..
Posted on 16/10/11 22:23 in reply to Miroslav Čonka.
Ďakujem Vám za Vaše vyjadrenia... zrejme im však poslúžim hlavne tým, že ich vypočujem a bude mi na nich záležať. Tak trochu podľa vzoru Matky Terezy - hoci tak ako ona (vidiet chudakov ako Krista) ich este vidiet nedokazem.
Posted on 17/10/11 10:32.