« Back

Večerný program pápeža 20. septembra v Havane: rehoľníci a mládež

Večerný program pápeža 20. septembra v Havane: rehoľníci a mládež

Kuba 21. septembra – Popoludňajší program Svätého Otca sa v nedeľu začal zdvorilostnou návštevou u prezidenta v jeho paláci. Jej súčasťou bolo súkromné stretnutie Svätého Otca s prezidentom Raúlom Castrom, ako aj vzájomná výmena darov. Darom kubánskeho prezidenta bol symbolický kríž vyrobený z vesiel previazaných lanom. Pápež kubánskemu prezidentovi podaroval mozaiku Panny Márie z Cobre z dielne vatikánskej mozaikárne. V rámci popoludňajšieho programu Svätý Otec navštívil aj prezidentovho brata Fidela Castra s členmi rodiny v jeho byte. Toto súkromné stretnutie priblížil vatikánsky hovorca páter Federico Lombardi.

Z prezidentského paláca sa následne Svätý Otec približne o 17. hod. miestneho času (23. nášho času) presunul do sedem kilometrov vzdialenej havanskej katedrály zasvätenej Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie a sv. Krištofovi, pochádzajúcej z 18. storočia. Celú trasu lemoval všadeprítomný nadšený dav ľudí. V katedrále už Svätého Otca vrelo očakávalo množstvo kňazov, seminaristov, rehoľníkov a rehoľníčok, aby sa spoločne s ním pomodlili vešpery. V úvode slávenia sa na pápeža Františka obrátil ďakovnými slovami arcibiskup Havany kardinál Jaime Ortega y Alamino, ktorý ocenil aj službu mnohých zahraničných misionárov pre Cirkev na Kube. Ako povedal, miestna cirkev musí znášať chudobu, čo vplýva aj na prostriedky pastorácie, ale je zároveň medzi sebou solidárna a bratská.

Následne zaznelo svedectvo rehoľníčky, ktorá sa v ústave stará o mentálne a fyzicky postihnuté osoby. Podelila sa o to, ako sa jej počiatočný strach z takejto náročnej  služby premenil na radosť. Povedala: „Dnes s radostnou istotou hovorím: miesto, kde žijem je krásne ... Je pekné, lebo tam, v jeho najslabších deťoch, prebýva a prejavuje sa Boh.“ Sestra Yaileny hovorila aj o tom, ako objavila jedinečnosť, neopakovateľnosť a krásu osobnosti každého z obyvateľov zariadenia, aj keď mnoho z nich nie je schopných reči či chôdze. Zároveň však poukázala aj na milosrdenstvo zo strany pacientov a ako povedala, už len pre ich úsmev a radostný pohľad sa oplatí obetovať.

Svätý Otec inšpirovaný slovami kardinála a svedectvom rehoľnej sestry odložil svoj pripravený príhovor a predniesol spontánne slová o význame chudoby a služby tým najmenším a posledným.

Preklad spontánneho príhovoru rehoľníkom

Vo svojom pripravenom príhovore, nad ktorým majú zasvätení následne rozjímať, pápež vychádzal z čítania  z Jánovho evanjelia, v ktorom sa Ježiš modlí za jednotu Cirkvi a za to, aby jeho radosť ostala v jej členoch. Pápež v ňom varuje pred tendenciou nášho srdca uzatvárať sa a izolovať, pričom uvádza: „Preto sa [Ježiš] modlí a prosí Otca, aby sa ich nezmocnilo vedomie, ktoré vedie k izolovaniu sa, k úteku ku vlastným istotám, do vlastného priestoru, k nezáujmu o život druhých a k uzatváraniu sa do malých domácich firmičiek, ktoré rozbíjajú mnohoforemnú tvár Cirkvi. ... Preto sa Ježiš modlí, prosí, aby neprevážili v našom srdci smútok a izolácia...“ 

Svätý Otec zasvätených v odovzdanom príhovore pozval k modlitbe za jednotu - dar Ducha Svätého, o ktorý musíme neustále prosiť. Upozornil v ňom aj na rozdiel medzi jednotou a uniformitou a zdôraznil aj dôležitosť otvoreného dialógu. Ako uviedol Svätý Otec, pri každodennej obete je dôležité nestratiť radosť z vedomia, že Ježiš premohol svet.

Po slávení vešpier so zasvätenými osobami sa Svätý Otec približne o 18.30 miestneho času (o pol jednej v noci nášho času) stretol s približne piatimi tisícami mladých Kubáncov, ktorí na neho čakali pred kultúrnym centrom O. Félixa Varelu nachádzajúcim sa v blízkosti katedrály.

V úvode stretnutia Svätého Otca pozdravil rektor kultúrneho centra, pričom spomenul historickú významnosť tohto miesta pre kubánsky ľud, ako aj význam osobnosti Félixa Varelu, vychovávateľa k „občianskym ako aj kresťanským hodnotám“. Uviedol tiež, že mladí Kuby sa cítia byť osobitne oslovení pozvaním Svätého Otca ku kultúrnej ekológii, o ktorej hovorí v encyklike Laudato si´, čiže „k starostlivosti o kultúrne bohatstvo, ktoré je neoddeliteľné od pojmu všeobecného dobra“.

V následnom svedectve zástupca mládeže pozdravil Svätého Otca za všetkých mladých Kuby, pričom vyjadril ich túžbu po hlbokých zmenách v ich krajine. Spomenul ťažkosti, ale zároveň aj veľkú solidaritu kubánskych mladých a poprosil Svätého Otca o povzbudenie v nádeji pre radostnú budúcnosť.

Svätý Otec aj pri tomto stretnutí odložil svoj pripravený príhovor a na mladých sa obrátil spontánnymi slovami zameranými na plodnosť nádeje a na sociálne priateľstvo, ku ktorým ich povzbudzoval.


V pripravenom príhovore mladým pápež hovorí o pravej nádeji, ktorá nezávisí od historických okolností a podmienok, v ktorých človek žije. Povzbudzuje ich nevzdávať sa svojich snov a ponúka im tri cesty k tomu, ako udržať nádej živou: 1. Nádej ako cesta pamäte a rozlišovania, 2. Nádej, ako cesta na ktorej sme sprevádzaní, 3. Nádej ako cesta solidarity. -zk-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar