Keď druhých urážame, aj keď možno len za volantom v dopravnej špičke, začíname ich usmrcovať, upierame im právo na dôstojnosť a úctu, ničíme ich budúcnosť. O tomto dnes hovoril pápež František v homílii pri svätej omši v Dome sv. Marty.
Zmierenie, ktoré požaduje Ježiš, je radikálne, vyžaduje si rešpektovať dôstojnosť druhého a aj tú moju, vysvetlil Svätý Otec. V homílii vychádzal z úryvku Evanjelia podľa Matúša (5, 20-26), kde Ježiš hovorí o spravodlivosti, urážkach a zmierení.

Pokonaj sa s protivníkom, aby ťa nedal na súd
„Pokonaj sa včas so svojím protivníkom“, aby ťa nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia“. Toto Ježišovo pozvanie je „ľudskou múdrosťou: vždy je lepšia zlá dohoda než dobrý súd“, povedal Svätý Otec. Pán k tomu, aby nám lepšie vysvetlil svoju náuku o vzťahu k láske k blížnym, k našim bratom, používa „príklad z každodenného života“. Potom však „ide ďalej a vysvetľuje, v čom spočíva problém urážok“.

Urážka znamená diskvalifikovať druhého
Urážky, ktoré cituje Ježiš v evanjeliu, sú zastarané, „dnes máme celý zoznam kvetnatejších, írečitejších, farebnejších urážok“, skonštatoval s istým humorom pápež František. Ježiš je však tvrdý, pretože k prikázaniu „nezabiješ“ pridáva: „Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá“. Povedať bratovi „hlupák“ či „blázon“ vedie k odsúdeniu. Pretože urážka „je začiatkom usmrcovania, je diskvalifikovaním druhého, oberaním ho o právo byť hodný úcty, znamená to odsunúť ho bokom, znamená to spoločensky ho zabiť“.

Ako povedal pápež František, my sme už „navyknutí na ovzdušie urážok“. Stačí „šoférovať auto počas dopravnej špičky. Vtedy je to celý karneval urážok. A ľudia sú pri urážaní naozaj veľmi kreatívni“. Maličké urážky, „ktoré vyslovíme náhodou počas dopravnej špičky, sa neskôr stávajú mocnými urážkami“. A urážka potiera právo človeka: „Nie, nepočúvaj ho.“ Je to vrhnutie kameňom: „Táto osoba nemá viac právo hovoriť“, odobrali sme jej hlas.

Urážka zo závisti je smrtonosná
Urážka je veľmi nebezpečná, „pretože sa mnohokrát rodí zo závisti“. Keď má osoba nejaký hendikep – mentálny či telesný – neohrozuje nás, a tak ju nemáme chuť urážať, uviedol Petrov nástupca:

„Keď však nejaká osoba urobí niečo, čo sa mi nepáči, urážam ju a robím z nej akoby „hendikepovanú“: mentálne, spoločensky, rodinne, bez schopnosti integrácie... Preto urážka zabíja – zabíja budúcnosť človeka, zabíja životnú cestu osoby. A je to závisť, ktorá jej otvára dvere, pretože ak nejaký človek má niečo, čo ma ohrozuje, závisť ma vedie k tomu, aby som ho urazil. Takmer vždy je v tom závisť.“

Kniha múdrosti „nám hovorí, že smrť vstúpila na svet z diablovej závisti. Je to teda závisť, ktorá prináša smrť“, upozornil pápež. Ak o sebe hovoríme: „ja k nikomu necítim závisť“, dobre sa zamyslime: „tá závisť je ukrytá a keď nie je ukrytá, je silná, je schopná spôsobiť, že zožltneš či zozelenieš, ako pri chorobe žlčníka“. Existujú ľudia, ktorým sa duša žltí či zelená závisťou, a tá ich vedie k ničeniu druhých.

Zmierenie je prechod od závisti k priateľstvu
Ako však zdôraznil Svätý Otec, Ježiš zastavuje tento proces, hovoriac: „Nie, toto sa nerobí“, a to až do tej miery, že keď sa ideš modliť, keď ideš na omšu a uvedomíš si, že jeden z tvojich bratov má niečo proti tebe, choď a zmier sa s ním.

„Ježiš je takto radikálny. Zmierenie nie je nejakým postojom zdvorilosti. Nie. Je radikálnym postojom, je postojom, ktorý sa snaží rešpektovať dôstojnosť druhého a aj tú moju. Od urážky k zmiereniu, od závisti k priateľstvu. Toto je proces, ktorý nám dnes  Ježiš ponúka.“

Neurážať znamená nechať druhých rásť
Dnes nám prospeje popremýšľať: „Ako urážam ja? A kedy?“ - uviedol pápež František a dodal:

„Kedy vyhadzujem druhého z môjho srdca urážkou? A sledujem, či vo mne nie je ten trpký koreň  závisti, ktorá ma vedie k túžbe zničiť druhého, prekonať ho v konkurencii. Toto nie je jednoduché. Pomyslime však: aké pekné je nikdy neurážať. Je to pekné, pretože takto necháme druhých rásť. Nech nám Pán dá túto milosť.“

-zk, jb-

zdroj:https://www.vaticannews.va/sk/

Pre MK Rastislav Mečiar