Poznávanie Boha vo Svätom písme – novšie spisy Starého zákona a Nový zákon

Bližšie poznávanie Boha si vyžaduje zákonite našu túžbu poznať dokonalejšie   svojho STVORITEĽA – LÁSKU a najväčšiu možnosť k tomu nám poskytuje Sväté písmo.

Až v novších spisoch Starého zákona sa nachádzajú podobné úvahy o možnostiach poznávania Boha a o hlúposti jeho popierania: „Hlúpi boli totiž ľudia od rodu,  ktorým chybovala znalosť Boha, ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je, a čo nepoznali tvorcu pri pohľade na diela. Až keď ich moc a pôsobivosť vzbudila v nich úžas, mali  poznať, o koľko mocnejší je ich Tvorca. Lebo z veľkosti a krásy stvorení úsudkom sa poznáva ich Stvoriteľ.“ (Múd 13,1.4-5).

Nový zákon naväzuje na túto myšlienku. Ide tu o misionársku úlohu. Keď sa mladá Cirkev odvážila urobiť krok  od Židov k pohanom, nemohla jednoducho naviazať na historické zjavovanie sa Boha v Starom zákone, musela začať dôkazmi jestvovania Boha z prírody, dejín a zo svedomia. Typický v tomto ohľade je Pavol vo svojej reči členom Areopágu v Aténach:

„aby hľadali Boha, ak by ho  dajako nahmatali a našli hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: "Veď aj jeho pokolenie sme.";   ale bez svedectva o sebe samom neostával, lebo dobre robil: z neba vám dával dážď a úrodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou."

(Sk 17,27-28; 14.17)

V liste Rimanom je Pavol kritický voči pohanom pre ich ľahostajnosť k poznávaniu Boha.

Ako Kniha múdrostí aj on pripisuje ľuďom schopnosť poznať Boha zo stvorených vecí. Keďže si pohania napriek spoznanej pravde neuctili Boha, ako sa patrí, berie ich na zodpovednosť a považuje ich za neospravedlniteľných. „Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky.“ (Rim 1,19-20).

Pavol tu nemá na mysli iba prírodu, ale aj hlas svedomia. „A keď pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody robia, čo zákon požaduje, hoci taký zákon nemajú, sami sebe sú zákonom. Tým ukazujú, že majú požiadavky zákona vpísané vo svojich srdciach, čo im dosvedčuje zároveň aj ich svedomie aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo i bránia;“ (Rim 2,14-15). Keby pohania neboli schopní spoznať Boha a keby dokonca i vlastnými pádmi nesvedčili o ňom, bolo by ohlasovanie kresťanstva úplne nezrozumiteľné, kázanie o Božom účinkovaní skrze Ježiša Krista kopením zvukov bez zmyslu a kresťanská viera čímsi cudzím.

Keďže človek bol stvorený na Boží obraz, môže byť oslovený kresťanským svedectvom o Bohu. A na toto pamätajme pri každej našej úvahe, pri každom našom svedčení o Bohu, jeho stvorenstva a lásky.

Pozrime sa, čo nám o tomto hovorí Žalm v kapitole 14:

/c/document_library/get_file?uuid=e706aa81-e33e-41fb-a358-f6903c808c06&groupId=2298897

stiahnite si prezentáciu

Podľa knihy:  A. H. Mateje:  „Viem, komu som uveril“

Prezentácia: Sväté písmo, Ž 14

 Obrázky: google, Gify Nena

                                                                                                                                                                                                                                                                                        Spracovala: Anna Václavová