My ľudia si veľmi potrpíme na tom, aby iní mali o nás dobrú mienku. Inými slovami, aby nás považovali za dobrých a spravodlivých. A toto tiež chceme prežívať aj sami vo svojom vnútri.

Sú dve základné prístupy, ako dosiahnuť tento stav. Jeden je postavený na pevnom základe, druhý je akoby na „stračej nôžke“.

Prvý prístup je postavený na pravde o sebe. Uvedomujem si aj svoje slabosti a limity a dokážem priznať svoje zlyhania. Nezakladám si na vlastnej spravodlivosti, ale na Božom odpustení (to je milosť, že Boh mi odpúšťa- a vedie ma k tomu VIERA!!!) a na vedomí, že Boh mi po mojom páde a ochote konať pokánie dáva ďalšiu šancu.  Apoštol Pavol to vyjadril takto:

Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek.  (Gal 2, 16)

Druhý prístup je založený na porovnávaní sa s inými, rôznych výhovorkách, a na „ospravedlňujúcich frázach“.

Určite sme už takéto niečo počuli: „Nikoho som nezabil, nikoho som neokradol a som lepší človek ako tí, čo chodia každý deň do kostola.“

Ten, kto takto zmýšľa, ako keby chcel presvedčiť Pána Boha, ľudí a aj seba o tom, aký je spravodlivý a dokonalý.  Namiesto uznania vlastných hriechov používa výrok: „Dnes je už iná doba“, rád ukazuje na chyby iných, aby zakryl vlastné. Myslím si, že je ľahké nájsť niekoho horšieho od seba, aby som sa mohol ukázať v lepšom svetle. Ale takéto „alibi“ nás neospravedlnia pred Bohom.

Brat, sestra, chcem ťa pozvať k úprimnosti pred sebou a pred Bohom. Nech náš vnútorný pokoj spočíva na pevnom základe, na ospravedlnení Božou milosťou.

AUTOR MAĽBY: Štefan Hrbček