Celý deň pekne svietilo slniečko, deti videli rôzne veci a ukážky zásahov – poučili sa. Ale nakoniec ich predsa zlákal skákací hrad. A z neho sme išli, vtedy sme ešte netušili – na poslednú atrakciu, nafukovaciu šmykľavku. Jej systém je nasledovný: deti vylezú, vyškriabu sa hore, tam je ohradená plošina a potom sa kĺžu dole. Už na začiatku som bol trocha nespokojný, keď deti vyšli hore... nedovidel som na nich; nafukovačka bola skonštruovaná tak, že tú hornú plošinu nevidno priamo. Ale dospelí tam hore ísť nemohli. Stál som pod šmykľavkou, ktorá mohla mať výšku okolo 6 metrov a zrazu sa spoza nej ozval hrozný plač dieťaťa.

Svedectvo ZDIEĹAJTE

SEDEL NA SPRÁVNOM MIESTE

Prozreteľnosť Toho, čo sa stará o svoje deti, a bdie nad nimi

Požiarnici a mestská polícia ohlásili cez víkend akciu pre mladých a deti z mesta, aby im predviedli ukážky svojich zásahov, ukázali techniku, zoznámili so svojou činnosťou a spriatelili sa s históriou návštevou vojenského historického múzea. Bola to akcia na celý deň a boli tam sľúbené i iné atrakcie pre deti. Tak sme si takú príležitosť nechceli nechať ujsť. Ešte na začiatku poviem, že sa pravidelne modlíme o ochranu svojich detí, máme ich päť, aby ich ochránil Najmocnejší; veď u piatich detí ani nie je možné všetko ustriehnuť. A v tú sobotu poobede sme pomoc Boha skutočne „využili“.

Celý deň pekne svietilo slniečko, deti videli rôzne veci a ukážky zásahov – poučili sa. Ale nakoniec ich predsa zlákal skákací hrad. A z neho sme išli, vtedy sme ešte netušili – na poslednú atrakciu, nafukovaciu šmykľavku. Jej systém je nasledovný: deti vylezú, vyškriabu sa hore, tam je ohradená plošina a potom sa kĺžu dole.

Už na začiatku som bol trocha nespokojný, keď deti vyšli hore... nedovidel som na nich; nafukovačka bola skonštruovaná tak, že tú hornú plošinu nevidno priamo. Ale dospelí tam hore ísť nemohli.

Stál som pod šmykľavkou, ktorá mohla mať výšku okolo 6 metrov a zrazu sa spoza nej ozval hrozný plač dieťaťa. Hlas sa podobal na nášho chlapca. Išiel som sa pozrieť, čo sa mu stalo a kto to bol. Za nafukovačkou ma čakal šok – bol to náš synček Samko (4)! Silno plakal, v šoku, nehýbal sa na zemi, neskôr sa mu nedalo znova nadýchnuť. Tvár v slzách a v šoku. „Padol na mňa! Padol zhora na mňa!“ kričal postarší muž, zdvíhajúci sa z trávnika. Začali sa zbiehať ľudia.

„Tam je záchranka! Môj muž zabehne po ňu!“ ponúkala jedna zo žien. Ruky držal natiahnuté vedľa tela, nehýbajúc končatinami, srdcervúco plačúc. Ešte som od neho taký plač nepočul. Prihováram sa mu... neodpovedá, len plače.

„Áno, áno, nech rýchlo ide!“ súhlasím s ponúknutou pomocou. „Nehýbte s ním!“ kričí moja manželka. „Nevieme, čo má poškodené!“ Chrbtica?

Vozidlo záchranky spustilo sirénu a blížilo sa po letisku k nám.

„Čo sa stalo?“ pýta sa s neprofesionálnym pohľadom zdravotná sestra; išlo o dieťa. V stručnosti sme jej povedali o páde. „Pozriem sa na neho. Dáme ho na nosidlo – do sanitky.“ Už predtým sa začal celkom dobre hýbať.

Svietila mu do očí, či má rovnaké zrenice, kontrolovala mu krvný tlak, pulz, skúšala nohy, prehmatávala brucho – neverila sama: všetko v poriadku. To značilo, že nemá vnútorné zranenie. Bolela ho trocha hlava a ľavá ruka v zápästí – aj to len keď mu ho stlačila. Nič viac. Bol vlastne v poriadku.

Neskôr sme sa Samka pýtali, čo chcel robiť. „Len som chcel mať dobrý výhľad zhora,“ priznal. Tak sa rozhodol vyliezť na nafúknuté gumené operadlo - zábradlie. To sa mu však uhlo a on letel dolu zo 6 metrov...

Keď sme boli schopní normálne uvažovať a rozmýšľať, išli sme za tým mužom spýtať sa, ako sa to stalo. Popisoval nám, ako si tam len tak sedel, využívajúc tieň šmykľavky, a ďalekohľadom pozoroval nejaké letecké akcie a zrazu ten chlapec padol zhora naňho. „Nemáte zlomenú kľúčnu kosť, alebo nejaké zranenie?“ zaujímali sme sa aj o jeho stav. „Nie, nič také, ba som sa ho ešte snažil akosi zachytiť.“ Poďakovali sme sa mu.

Dobre to skončilo. Premietali sme si v hlave, ako to Boh dobre zariadil. Vo svojej prozreteľnosti tam poslal toho muža, ktorý si sadol PRESNE na to miesto, kam mal Samko z výšky padnúť, hoci vľavo, ani v pravo od toho muža už nik nesedel, ani nestál. Presne na to miesto, aby ho ochránil od ťažkého zranenia alebo smrti a tak prekazil plán satana, ktorý to všetko dôkladne naplánoval (mám také presvedčenie, že za každým zlom napokon stojí on). Všemocný reagoval na naše prosby o ochranu našich detí, tak ako aj mnohokrát predtým. U neho máme VŽDY istotu, že naše deti sú v bezpečí, aj keď my sme slabí na to, aby sme ich ochránili. On pomôže vždy, keď naše sily nestačia. A nielen vtedy. On je naša istota. V ňom máme všetko bezpečie. Všetko. Vďaka Tebe, ktorý nezabúdaš na svojej deti.

Štefan Patrik Kováč, vďačný otec

P.S. Ak ťa, brat, sestra, toto svedectvo oslovilo, neváhaj Z D I E Ľ A Ť, aby bol oslávený Boh. Vďaka.