Ak niečo od Pána nasilu žiadame a chceme presadiť svoju vôľu bez trpezlivého vyčkania, kým nám dá vedieť, že je to aj jeho vôľa, nezvykne to dopadnúť dobre. Pán nás svojim spôsobom naučí, kde sme urobili chybu a že je lepšie spoľahnúť sa na neho.

Samuel skladá svoj úrad, cíti sa nepotrebný, ak už má ľud svojho kráľa a naposledy ho napomína, že ich drankanie nebol najlepší krok, ale ak sa budú držať  pravidla, že Pán je ešte nad kráľom, Boh ich nezavrhne.

Šaul sa zatiaľ už sebavedome chvastal svojimi víťazstvami a bral ich ako svoje. V Galgale však opäť nadobudol rešpekt, ba aj strach. Čakal na Samuelovu radu, ale ten neprichádzal. Šaul urobil teda niečo nehorázne- nestačila mu kráľovská funkcia, uzurpoval si aj kňazskú. Obetoval celopal i pokojnú obetu, a bral si z koristi. Keď Samuel prišiel, zhrozil sa nad tým a vytýkal mu to. Predpovedá mu, že jeho kráľovstvo nebude trvácne a korunu dostane iný.

"Poslušnosť je lepšia než obeta a poddajnosť vzácnejšia než tuk baranov. Lebo odbojnosť je ako hriech čarodejníctva a neposlušnosť ako modloslužba. Pohŕdol si Pánovým slovom, preto ťa zavrhne, nebudeš kráľom!" ( 1 Sam 15,23)

Filištínci, keď víťazili, zaikázali predvídavo izraelským kováčom spracovávať železo a nesmeli si dokonca ani naostriť sekeru alebo pílu.. A čo mohli robiť bez zbraní? Došlo dokonca k situácií, že sa museli ukrývať do skalných dier. Navyše, ľud sa rozdelil- v Izraeli sa našla skupina, ktorá nemala v láske Šaulovu monarchiu.

Šaulov životný údel je tragický a tajomný. Ak čítame túto časť Biblie, môže sa nám zdať, že sa Boh pomýlil, ak vybral takého kráľa. Lenže Boh sa nikdy nemýli, on je iba tým najtrpezlivejším vychovávateľom. Kráľ mal byť Božím mužom a ako prvý dôsledne dodržovať Zákon, a nestalo  sa. Je horlivcom- a porušuje zákon, je silák, ktorý často ochabne, lebo sa spolieha  iba na seba, priatelí sa s levitmi, z ktorých dá ale niekoľkých zahubiť.

Dnešným jazykom by sme povedali: schizofrenik, rozpoltená osobnosť. A navyše trpí priam posadnuto fóbiou zo stáleho prenasledovania, všade vidí zradcov. Dokáže sa upokojiť jedine pri hudbe. No aj to je v Božích plánoch.

oooooooooooo

Aj mne zveril Pán v živote nejaké úlohy. Snažím sa skúmať Jeho vôľu, aké?

Vykonávam svoje poslanie, svoju prácu svedomite? Nepodvádzam?

Nepresahujem svoje kompetencie a nenárokujem si na niečo, čo mi nepatrí? Mám v úcte a poslúcham autoritu ; pravda, po hranicu hriechu?

Netrpím aj ja schizofréniou svojej viery, ak som si na jednej strane sebou príliš istý a na druhej strane nedôverujem Bohu a myslím si, že mi nemôže alebo nechce pomôcť?

Ako pozerám na kňazské povolanie? Uvedomujem si, že kňaza povoláva Boh, a to i s jeho ľudskými chybami- ale s mocou, ktorá mu je zverená?

Modlím sa za duchovnú, ale aj svetskú vrchnosť?