Najkrajšie miesto v biblii- zhodnú sa mnohí veriaci. Kto pozerá na Rembrandtov obraz, a prejde po postavách.....pochopí. I pre nás to bol vrchol exercícií.

Mnohí biblisti hovoria, že márnotratní boli všetci traja- mladší syn, ale aj otec a starší brat.

Úlohou na exercíciách bolo hľadať samého seba v týchto troch postavách.

Mladší syn : Tu sa môže nájsť každý, teda samozrejme i ja. Nemala som síce nikdy pokušenie odísť. Mne bolo doma, i pri nebeskom Otcovi dobre.Aspoň som neušla natrvalo, a keď som "odbehla", nerobilo mi problém vrátiť sa . Niečo som premárnila, ale Otec ma nenechal v biede. Boli to také krátke úteky a návraty.A On, ani keby vedel: "Decko. vráti sa".Takto prebiehal celý môj život. Prakticky, vždy som sa rada spovedala, tešiac sa na Otcovo objatie. Až neskôr ma zmiatla náuka o očistci .Boli rigoristickí  kňazi i nábožní ľudia, ktorí mi takto "deformovali" Otca. Ale celkom nie! Lebo som stretla i iných sprievodcov v duchovnom živote, ktorí mi povedali: "To závisí od   i n t e n z i t y   ľ ú t o s t i   a  l á s k y.  Otec neposlal syna na skúšku do maštale bývať. Vystrojil mu hostinu, obliekol do najkrajších šiat a dal mu prsteň.". Ja som svoj prvý prsteń dostala od mamky k maturite a viem, čo to znamená. Úctu. Snúbenci si vymieňajú prstene, muž dá prsteň žene pri narodení dieťaťa, biskup nosí prsteň, lebo sa zosobášil s diecézou,ktorej má slúžiť.

Starší brat. V mladosti som takou nebola. Skôr som iných vnímala v pozícii starších bratov.....že vnímali moje správanie ako opovážlivosť, drzosť. Myslím na duchovný život. Bola som provokatér , nemyslela som na to a skôr na zaujímal Otec. Nechceš sláviť? tvoja vec. Ale ak sa takí mladší vracali, tešila som sa, lebo som sa cítila v spoločenstve .

Žiaľ, problémy prišli v starobe. Prejavilo sa to tak, že ak prišla do niektorého z mojich okruhov nová osoba a všetci ju začali zahŕňať pozornosťou,závidela som. Zabudla som, čo sa dostalo mne....a najviac ma nahnevalo, keď niekto toľko oslavovaný napokon z nášho krúžku odišiel, lebo sa prestalo ospevovať, zapadol medzi ostatných a už nebol na špici. Alebo- boli sme mu málo. Tak s týmto bojujem.

Otec: nuž to by bola skutočne odvaha, prirovnávať sa k nemu.

Ale uvažujem o tom, ako rástla láska....v rodine nebolo všetko OK a preto bol môj obraz Otca trochu skreslený. Moja láska bol preovšetkým Syn, Ježiš, s tým som rozprávala. Otec mi pripomínal pozemského, ale tu bol Otec grand! Asi niekde tak, ako na Rembrandtovom obraze položil ruky môjmu biologickému otcovi naobjatie. Menil sa on a menila som sa ja. Otec odišiel k tomu nebeskému zmierený a mne preplo:

Otec  MUSÍ   milovať, ak stvoril svet, všetko krásne na ňom, ľudí, poslal ma sem a poradil si aj s nami.

Mám hrozné zážitky so " staršími bratmi...."

Ale jedine Otec vidí do srdca, do hriechu, do ľútosti, do návratu.

Počula som krásnu myšlienku, že najmilšou prácou Boha je odpúšťať.

Môže byť   OTEC  i n ý, ako nám rozpráva Ježiš v tomto podobenstve?

NIE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!