Už od dneška večera je na hore nad Levočou zvýšený ruch....Hlavná slávnosť je až cez víkend, ale sviatok, ktorý slávi Spišská diecéza, je už zajtra.... Dnešná meditácia bude viac obrazová.....

Keď prišiel r.1995 do Levoče Svätý otec blahoslavený Ján Pavol, sochu vyniesli von na lúku ku oltáru v poli.....mali sme šťastie vidieť ju celkom zblízka, lebo spevácky zbor bol zmiešaný z celého regiónu a stáli sme iba kúsok od nej....v chráme je prítmie a zlatá koruna odpútava výraz tváre.....tu bolo vidno, ako umelec pracoval na detailoch výrazu. Niečo nezabudnuteľné. Ba- Niekto nezabudnuteľný!

Ke´d čítame Lukášovu interpretáciu udalosti, môžme si predstaviť, že na Márii boli badať náznaky materstva a už sa nemusela v Nazarete cítiť dobre,ak si ju každý premeriaval. Zbabelá nebola, to nie....ona UVERILA ! Ale lepšie ako vystavovať sa umeniu klebetníc je ísť niekomu na pomoc.

A tak vzala oslíka a nasadla naň a popohnala ho smerom do Ain Karen. Nuž, poriadny kus cesty. Ale Judské hory sú pekné a príjemné. Vtedy sa nemailovalo ani netelefonovalo: Mária jednoducho Alžbetu našla a objali sa. A pozdravili sa. A bolo roboty a bolo i o čom hovoriť.

Obraz na oltári nám ukazuje mladučkú Máriu, práve v okamihu, ako robí krok v ústrety Alžbete. V pôvodnom prevedení nemá korunku a otvára náruč.

"Požehnaná si medzi ženami! Požehnaný plod Tvojho života!" Alžbeta to určite nehovorí so sklonenou hlavou, ale primerane temperamentne a radostne! Ako to vie? Pán neba si poslúži aj dieťatkom v jej lone! Takže sa vítajú štyria!

Odmyslime si kráľovskú korunu a rúcho, ktoré pridala svätej Panne zbožná viacstoročná úcta božieho ľudu.Tu sa nezjavila v nijakej podobe , tvorca sochy rozjímal a dal jej výraz, ktorý pozná všetok ľud pod Tatrami.Prižmúrme oči a predstavme si  na chíľu chudobnú,prosto odetú a natešenú devu z Nazareta a spievajme Magnifikat s ňou....lebo, ruku na srdce: aj nám  urobil Mocný veľké veci a tak ako Mária  kráča na pomoc Alžbete, kráča s ňou cez stáročia aj nám. A potom jej vráťme úctu Kráľovnej a Matky.