Blog

« Back

Je aj čas, keď sa nedá ďakovať

Je aj čas, keď sa nedá ďakovať

Stáva sa, že zmizne slnko, zakryjú ho mraky a fúka búrlivý vietor, ktorý vrhá na zem všetko čo nie je pevné...

Stáva sa, že aj v srdci človeka niet slnka a všetko sa zdá pochmúrne, alebo sa búria city, prežijeme udalosti, ktoré strhnú srdce človeka do búrlivých vôd, na dno jeho síl...

Vtedy nie je možné ďakovať...

Sú dni, keď nedokážem vysloviť slová vďaky. Boh vidí mje srdce a všetko vie. On vie, čo práve prežívam, čo sa deje vo mne, vie, čo cítim a čo prežívam. Vie aj to, že nedokážem vysloviť slová vďačnosti, že moje srdce je smutné a skrúšené, a dolieha na mňa nejaká ťažoba.

Ak človeka premáhajú rôzne negatívne pocity, keď bojuje a nevie nájsť Ježiša, ak prežívame nejaké silné zážitky, alebo sa ocitneme v nepriaznivej situácii aktuálneho dňa, alebo nás zasiahli isté okolnosti, osobné rozpoloženie, ktoré môžu brániť vďačnosti. je to čas, kedy nemôžem jednoducho ďakovať.

 

Boh nepotrebuje moju vďaku za každú cenu. On vie o mne všetko, vie, prečo nemôžem vďaku vysloviť. Ja neviem. Nepotrebuje ju. Nepotrebuje moje vďaky a chvály, ak je moje srdce v trápení, ak prežívam bolesť, neprávosť, ak ma  tlačí starosť, bolesť, choroba, neistota, akékoľvek súženie. Boh nežiada odo mňa to, čo mu nemôžem dať. Nežiada ani moju vďaku. On vie lepšie ako ja, ak mu ju nemôžem dať. Ak by som sa k vďačnosti silou mocou premáhala, nebola by som pravdivou. Mohlo by sa mi stať, že by moja vďaka nebola úprimná. Nemala by lásku vďačnosti, naopak, mohla by byť prázdna, môže sa stať aj prekážkou môjho stretnutia.

V zvláštnom rozpoložení sa stretám s Ježišom na inej úrovni. Moja modlitba - je stretnutie s Ježišom, môže byť  plačom, žalovaním  toho, čo som prežila, môže byť mojim vyznaním o sebe, o iných, ak sa to niekoho týka, bude vyrozprávaním môjho zážitku Bohu. Môžu tu byť  slzy, aj úprimné vyznanie smútku a trápenia. Nie preto, že by o tom Boh nevedel, ale preto, že ja som práve teraz tu - v tejto mojej konkrétnej situácii, ktorú prežívam, ktorá sa ma ťažko dotkla, a nedá mi ďakovať, nemám radosť ani silu. Chcem stretnúť Ježiša  teraz, tak, ako som, On premieňa srdce. obnovuje ho, On dáva úľavu, novú nádej, oživuje a posilňuje moju vieru, dáva mi novú silu a povzbudenie.

Stretnutie s Ježišom je sprevádzané a ovplyvnené tým, čo prežívam vo svojom srdci v ten deň, týždeň. Preto má formu tomu zodpovedajúcu. Môže byť chválením, vzdávaním vďaky, môže byť aj pokojným zamyslením v samote a v tichu jeho prítomnosti, alebo je  iba vyznaním bolesti a smútku, bez radosti a bez vďaky... Možno bude iba nárekom, jednoducho v Ježišovej prítomnosti, a nevyslovím ani slovo... Možno s Ním navštívim jeho zastavenia na ceste krížovej, alebo zájdem k Nemu do Getsemani, stretnem ho, keď je opustený, bez priateľov a  trpí úplne sám. Ježiš mi vždy daruje povzbudenie a novú silu, keď k nemu prichádzam. Nie iba vtedy, ak chválim a ďakujem.

+

Prichádzajme k Bohu vždy v úprimnosti srdca, v pravde a v dôvere dieťaťa. Tak, ako sme, vždy a vo všetkom. Boh miluje pravdivú modlitbu, neodmietne nikdy našu modlitbu aktuálnej prítomnosti, nikdy nás nenechá samých, už vôbec nie v náreku, samote, v bolesti a v žiali. Môžeme s Ním byť úplne bez slov... myslím, že takých nás má najradšej :o) Tak sme skutoční... autentickí... Boh nepotrebuje naše slová, On má krajšie...má nádherné slová...

Potom, príde čas, a my budeme vzdávať chvály a ďakovať.

Dajme Bohu svoje srdce tak, ako sme. On nás predchádza svojou láskou, zahŕňa nás darmi svojich  milostí... Nemusíme si ich ničím zaslúžiť, nemusíme pre ne nič urobiť, len ísť k nemu, zostať chvíľu s Ním...

Ježiš chce byť s nami.

On je s nami tam, kde sme.

Poďme k nemu, poďme s Ním! On je prameň všetkého dobra, On nás stále znova pozdvihuje k radosti!

heart


Poznámka:

Blog nie je omylom na stránke Radosť a vďačnosť, ktorá je založená pre vzdávanie vďaky vo všetkom, podľa slov Evanjelia. Chce byť doplnením a rozšírením pre modlitbu človeka v každej situácii života, pre všetkých, aj pre tých, ktorí knihu autorky Ann Voskamp "Tisíc darov" nečítali. Ann praktizuje modlitbu vzdávania vďaky podľa Evannjelia živým a úžasným spôsobom, pre tú ktorú osobnú situáciu jej života a tak zostáva autentickou a pravdivou. Ak niekto jej knihu nečítal, mohlo by mu chýbať spojenie pre vzdávanie vďaky v čase smútku a bojov.

+

Comments
sign-in-to-add-comment
Som rada, že sa tu dá aj blogovať a nielen písať telegrafické príspevky....Výborné, ďakujem.
Posted on 30/10/13 17:40.
Aj ja ďakujem.
V poslednom čase píšem menej. O to viac si cením keď píšu iní - píšete vy. Vďaka za vaše písmenká. emoticon
Aj za modlitby... A hádam čoskoro sa zasa budem aj ja deliť o to, čo prežívam. Vďaka.
Posted on 30/10/13 21:00.
A my sa na teba tešíme!
Posted on 31/10/13 12:54 in reply to Eva Baranovičová.
emoticon pravdivé, a tým pádom pekné emoticon osobne nemám rada čisto získané poznatky duchovného života, a potom bezprízorne odovzdávané ďalej emoticon Vzácnejšia mi je individuálna skúsenosť, a pritom taká ozajstná, človečenská emoticon Preto sa mi páči aj toto vyznanie, Majik emoticon Rada by som ešte doplnila, paralelne k názvu blogu, že je "čas, keď sa nedá ani len hovoriť", je to čas spánku duše, unavenej tak, že jej život sa podobá vegetatívnemu životu rastliny - nepohybuje sa, nehovorí, ale v tichu a svetle rastie, a za noci a víchru upadá, no stále je koreňmi pevne uchytená v zemi, a podvedome čaká na lepšie počasie. Dávno sa mi sníval sen - išla som v ňom vŕškom, na ktorom stál kostol. Pred začiatkom omše, z neba na oblaku zostupoval do kostola Pán, ktorý šiel omšu slúžiť. Povedala som si, že keď mám tú milosť vidieť Ho na vlastné oči, skúsim mu pokorne vyznať moje túžby. No, Pána videli aj iní ľudia pred kostolom, a tí, ešte ani nestál poriadne na zemi, začali naňho doliehať svojimi prosbami - bez Jeho privítania, bez toho, aby Mu najskôr vzdali chválu a vďaku. Keď som videla ich správanie, potlačila som svoj vzdych, a plakala som kvôli Pánovi - koľko bezbrehého stonania sa musí napočúvať. Nevyjavila som Mu, čo ma trápi, a dala som prednosť tichej láske k Nemu. Následne slúžil v tom kostole omšu. Nestál za oltárom, ale chodil pomedzi lavice ako učiteľ emoticon a hovoril k nám. Stačilo mi, že sa medzi nás fyzicky unúval. Kiež si je každá duša vedomá toho, že Pánova prítomnosť je nám milosťou a Jeho bytie záchranou.
Posted on 31/10/13 20:00.
Posted on 31/10/13 18:40 in reply to Mira Bakerová.
Náááááádheraemoticon Ďakujem za tvoj koment, ďakujem za tento "sen"!!!!!!! emoticon Za tú skutočnosť! emoticon Ďakujem Mirkaemoticon Teraz mám na čo myslieť, keď pôjdem k Nemu do kostolíkaemoticon Nádheré, úžasné, živé, wow!!! Ďakujem za také "sny"! Ďakujem za úžasných ľudí, ako si Ty ako sme MYemoticon
Posted on 31/10/13 20:01 in reply to Mira Bakerová.
Je čas čítať... počúvať alebo čas mlčať... premýšľať, nič nemyslieť... je to vzácny čas emoticon Teším sa na tebaemoticon
Posted on 31/10/13 20:02 in reply to Eva Baranovičová.
emoticon fíha emoticon Majka, to ja ďakujem za Tvoje slová emoticon - v úvahách aj v komentároch emoticon veď v každom prípade sú ovocím veľkej mysle emoticon Pán nech Ťa naďalej inšpiruje k plnému životu i k živému slovu emoticon emoticon
Posted on 31/10/13 20:40 in reply to Mária Künzl.