Chcela som napísať na "wall". Ale taký dlhý text by sa bez členenia asi nedal čítať a riadkovanie teraz na úvodnej stránke nefunguje (alebo aspoň neviem, ako by malo fungovať). Tak píšem do "blogu"... Nesnažím sa poúčať, len sa chcem podeliť o svoju vďačnosť voči Bohu aj v týchto dňoch.

Dlhšie som tu nepísala... ale dnes musím!

Aj dnes som vďačná. Áno, som vďačná aj za včerajšie referendum - predovšetkým však za niektoré veci okolo. Za veci, ktoré možno na prvý pohľad nie sú až tak dobre vidieť.
Som vďačná za neustálu Božiu prítomnosť.
Som vďačná za Jeho uistenia o tom, že je s nami, že On má všetko v rukách. Má v rukách celý svet i našu spoločnosť a predovšetkým každého človeka. Stará sa o nás - či o to stojíme alebo nie. Miluje a požehnáva každého z nás. Či sa modlíme alebo nie. Či v neho veríme, alebo nie. Dokonca aj vtedy keď robíme pravý opak.
Som vďačná za ten bohatý čas pred referendom, keď sme sa toľkí stretávali na modlitbách.
Som vďačná za to, ako Boh v tom požehnanom čase modlitby menil naše srdcia.
Som vďačná za prebudenie - mnohých, mnohých Slovákov. Za tých (aj keď "len" necelý milión), ktorí prišli včera k urnám. A ešte viac za tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom prejavili svoju aktivitu. V rozhovoroch. Písaním. Vysvetľovaním... A predovšetkým láskou k ľuďom.
A modlitbou.
Som vďačná za to množstvo modlitieb, ktoré sa najmä posledný mesiac pred referendom dvíhalo k nebu.
Som vďačná za tú mohutnú silu, ktorou Boh - práve cez tie úpenlivé modlitby - mohol pôsobiť v ľudských srdciach.
Za to, ako menil naše srdcia, naše myslenie, naše slová, aj naše modlitby. Ako nám ukázal mnohé veci. Ako sme sa učili počúvať ho a nechať sa Ním viesť...

Verím, že nič z toho sa nestratí.
Veď aj Biblia hovorí: "... tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal." [Iz 55, 11]
Jeho slovo zostúpilo na zem. A zostupovalo a zostupuje pri každej modlitbe. A pracuje. Pracuje v nás i vo svete.

Čísla sú možno pre nás deprimujúce, ale my sa nemusíme obmedziť na čísla. Verme Bohu. On sám koná. On tvorí stále niečo nové. Čakali sme, že sa oslávi nejakým spôsobom. A nevyšlo to. Ale to nevadí. Nemusí byť vždy po našom. Boh sa neobmedzuje na naše predstavy a plány. Má svoje vlastné.

Verím, že bude pracovať s tým čo je. Neviem ako to bude ďalej. Ale jedno viem - nemusíme (nemôžeme!) sa spoliehať na ľudské prostriedky ("na kone a na vozy" [Ž 20, 8]) ale na Pána. On je našim záchrancom. Jemu patríme a jeho sme. Nemusíme sa báť, postará sa o nás ako dobrý pastier - vodí nás na dobrú pašu, k čerstvým a tichým vodám, napĺňa nám kalich až po okraj... [Ž 23, Ž 27... ]

A za to som Mu najviac vďačná. Že nemusím ostať pri ľudskom sklamaní, ale stále môžem z radosťou hľadieť do budúcnosti - vo viere a nádeji v Toho, ktorý nás všetkých miluje svojou nekonečnou láskou!