Ako konzumizmus ohrozuje nielen rodinu, ale aj iné pre človeka nepostrádateľné vzťahy........ Ak Pán povedal prvým ľuďom: "Nie je dobre človeku samotnému" Gn 2,18 ; myslel v prvom rade na manželstvo a rodinu. Ale platí to aj širšie.Ľudia trpiaci osamelosťou zvyčajne skončia pri depresii.

Boli z jednej dediny. Domy mali od seba ďaleko, ale zblížila ich škola. Helenka patrila nechtiac do "panskej" rodiny, hoci jej otec bol poštár. Mali veľkú záhradu a zopár domácich zvierat. Zuzka bola z roľníckej rodiny, mali pole, no nie dlho....prišli súdruhovia z mesta a pod nátlakom ho stratili spolu s dvoma kravami, koňom. Vraj družstvo. Tam išla robiť mamka, otec dal prednosť stálemu príjmu robotníka vo fabrike.

Dievčatká sa neučili rovnako, ale to im nevadilo. Mali mimo školy veľa rovnakých záujmov- les, kvety, bicykle, knižky. Helenka bola predurčená študovať.Študovali aj dvaja bratia.Zuzka sa vyučila za krajčírku . Nerozdelilo ich ani povolanie- Hela učila na gymnáziu v okresnom meste a Zuzka tam šila v krajčírskom družstve, lebo vtedy súkromníci neboli dovolení. A konfekcia bola....jeden strih vo všetkých farbách a veľkostiach...ako uniformy v Číne v tých rokoch.

Helenka sa nevydala. Nešikovná ani škaredá nebola, ale akosi to nevyšlo...pre chlapcov žena s nosom v knihách nebola práve ideál. Zuzka sa vydala hneď po vyučení a  s milým mužom mali troch chlapcov.

Život sa hýbal ďalej, priateľky sa mali rady, vedeli byť jedna druhej aj prakticky užitočné, aj "bútľavými vŕbami", že sa dokázali vyrozprávať a poradiť si.

Roky preleteli a prišiel ten, v ktorom sa štrngalo kľúčmi a kedy sa toľko očakávalo, že ak už nebude vládnuť jedna rodná strana, všetko sa zmení. Zmenilo sa.

Helena urobila doktorát,stala sa riaditeľkou . Zuzka stratila prácu, krajčírske družstvo zrušili a ako samostatná sa neuživila, lebo do obchodov začali prichádzať pekné hotové šaty, sukne, blúzky, kabáty, nohavice...neostalo jej iné ako rekvalifikovať sa za ošetrovateľku. V najlepších rokoch odišiel na večnosť jej dobrý manžel.

Vyštudované deti sa rozbehli po Európe aj s rodinami. Obe mali plné oči sĺz a ruky okolo pliec, ostali samé....

Helena musela do predčasného dôchodku, študentov ubúdalo a učitelia prichádzali noví, už s moderným vzdelaním. Vyčerpaná si nestihla privyrábať ničím a utiahnuť bývanie s dôchodkom bolo takmer nadľudské. S matematikou, ktorú učievala , ani s ručnými prácami, tak nádhernými, ktoré boli jej koníčkom, sa nedalo nič. Ostal jej kostol a posmech.

Zuzana zmobilizovala všetky sily. Opatrovateľstvo jej uznali, dostala živnosť, za dva roky sa v meste naučila cudzí jazyk a nečakane odišla opatrovať do Rakúska.

Ke´d prišla domov, nepochválila sa už kamarátke tým, koľko sa nadrie od rána do noci, že nemá voľno ani zapnúť si televízor a keď chce v nedeľu zájsť do kostola, musí poprosiť paniu zo suseedstva na dve hodinky a pekne jej za to zaplatiť. Že okrem opatrovania musí aj variť, prať, žehliť, upratovať a udržiavať záhradu a chodiť na nákupy. Na víkend prišli k starej panej na návštevu dcéry, ešte aj tie bolo treba obsluhovať, priniesli mamke bonbonieru a vínko, ale nejakú prácu- oj nie! Ba ani slovo okrem najnutnejších fráz nestratili. Namiesto vzdychov nešetrila chválou- k zárobku vo fantázii pridala, nosila hŕbu šiat a módnych doplnkov, chodila už nielen ku kaderníčke, ale aj k vizážistke...no a našla si priateľa...ale brať sa nebudú, to sa tam nenosí , ani keď je veriaci.

V dedine budí medzi staršími ženami obdiv a rešpekt.

Ale s  Helenkou.....už sa niet o čom porozprávať....Helenka je hlúpa že je spanštelá, že sa nechytila aj ona takej úžasnej šance zarábať....jej domček a malá záhradka s kvetmi na konci dediny jej stačia. A Pán, ktorému ostala verná cez všetky úskalia života. Zablúdia k nej akurát deti, keď ich pozve na čerešne a na jablká. Vtedy sa aj usadia a pýtajú sa všetko možné. Babka Helenka vie toľko zaujímavého....a to je jej radosť.