« Back

Do kelu s predsudkami

Do kelu s predsudkami

Predsudky sú ako burina. Ak ju nevyplejeme, zakryje nám pohľad na krásne kvety.

Tak ako takmer každý rok, vybrala som sa na duchovné cvičenia. Posledné roky už dávam prednosť dlhším a s individuálnym vedením, lebo rôčkov pribúda, balenie kufrov- výraz sv. Jána XXIII. - začína byť aktuálne a je dobré mať na túto rozhodujúcu cestu náležitú výzbroj. Pri tejto forme nie sú prenášky, ale duchovný , ktorý ju vedie, dá body a súradnice v Písme, pracujeme s nimi sami a po večeroch možno o nich individuálne s pátrami rozprávať. Teda veci, ktoré by sviatosť zmierenia príliš pretiahli na úkor ostatných.

Trochu som zozelenela, keď som na listine zbadala výmenu pátrov. A na ten môj termín sa dostal jeden, u ktorého som pred rokmi nedokončila spoveď práve preto, lebo som začala rozprávať a on mi ....nerozumel. Vtedy sa to skončilo slzami a nutnosťou vyhľadať dakoho iného. Vtedy ma nepoznal, hoci sme sa poznali od mladostil.: chémia na hlave, kilá naviac....

Toho roku to bolo iné! Kilá sa vrátili na hranicu čias, keď sme spolu študovali a navštevovali krúžky, ešte tajné. A vlasy máme obaja poctivo biele. Keď páter neskrýval radosť zo stretnutia, spadli zo mňa všetky obavy. Krásne myšlienky a pasáže Písma mi zabrali toľko času, že mi deň skoro nestačil a nikdy v živote nebolo možné tak bez zábran a otvorene hovoriť , pýtať sa, riešiť problémy. O čo som doteraz prišla, keď som mu vyhýbala, v obave, že si spomenie na tú nevydarenú a nedokončenú sviatosť. Neviem, či si spomenul a nie je to dôležité, pretože táto teraz bola taká, že na Rembrandtov obraz Márnotratného syna, ktorého kópia visí na chodbe prvého poschodia a má miesto v mojom tablete, už nikdy nezabudnem.

Prečo to píšem? Ľudkovia, neváhajte ísť na duchovné cvičenia. Je to geniálny vynález a tých pár dní ticha zahojí mnoho, priam väčšinu boľačiek. My sme boli taká obdivuhodná partička: kňaz, staručká rehoľníčka, ja- seniorka a mladý otecko troch detí. Mlčali sme, ale každý z nás cítil, ako sa zrastáme v modlitbe a tú hodinku- dve pred rozchodom pri stole sme mali dojem, že sa poznáme roky, a že sme boli ozaj tak, ako to hovorí Pán- v Jeho mene, dvaja-traja, no a my štyria. Ďakujem Pánovi a kým budem žiť a pohybovať sa, neodrieknem si takú maškrtu ani ďalšie roky.

Comments
sign-in-to-add-comment
Super, Irmuška! Takúto "šťavu" potrebujeme "VŠETCI"!
Posted on 23/08/15 08:03.
Ďakujem,Anka. Existujú všelijaké zmodernizované štýly, kde sa dá rozprávať, uznávam, je to dobré pre mladých, ale pre nás seniorov je takáto klasika skutočne to naj! Dokonca chodia manželské páry a vydržia ticho.Veď si možno vybrať aj dĺžku pobytu.
Posted on 23/08/15 11:51.
Krásne svedectvo. Vďkaa. emoticon
Posted on 23/08/15 16:38.