Mojim želaním by bolo, aby sme sa podelili o skúsenosti s modlitbou v rodine. Je síce milené, ak dvojročný špunt vie Otče náš a Zdravas Mária, otázka je, či tomu rozumie a či je to potom modlitba. Či nie je viac modlitbou, ak mamička urobí na čele dieťatka krížik , ukáže na obrázok a povie: " Ježiš má Terezku rád"... Bola by som rada, keby to bola naozaj diskusia, delenie sa a nie príkazy.
Ak sa rodina modlí, napíňajú sa Pánove slová: "Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som uprostred nich." Ak rodina spolu žije,spolu je, pracuje, zabáva sa a odpočíva, delí sa o radosti i starosti, tak by bolo krásne stáť spolu aj pred Pánom ako domáca cirkev.
Modlitba v rodine začína už tým, ak sa modlia manželia, ktorí sa začali modliť jeden za druhého už vtedy, ak spolu chodili. Do takejto atmosféry radtie už dieťa pod srdcom mamičky. Tak, ako sú rodičia prvými vierozvestami svojich detí, stáva sa aj rodina prvou školou modlitby.
Toľko na úvod. Krátke úvahy sú prebraté z nemeckej modlitebnej knihy Gotteslob, kde je aj veľa pekných návodov na rast v modlitbe.
Keď som začala navštevovať v ešte prenasledovanej cirkvi tajný katechetický kurz, povedal mi otec kardinál Tomášek: "Ak naučíš deti modliť sa, naučila si ich všetko. Ak budú vedieť všetko, ale nebudú sa modliť, nenaučila si ich nič."