Niekto sa vyjadril, že žehnať iným by sme /a môžeme/ - len po sv. spovedi.... mojej babke, jeden kňaz raz povedal, že v žiadnom prípade si nemajú nechávať klásť ruky niekoho iného /ak nie je kňaz/ na hlavu. Dôvod vám neviem povedať.
Vďaka za vašu reakciu.

Aha, to áno. Klásť ruky na hlavu môže znamenať všeličo.
A tiež som toho názoru, že žehnať kladením rúk môže len kňaz (alebo otec, manžel, manželka ako výraz všeobecného kňazstva v rodine). Teda len ten, kto je priamo za toho človeka zodpovedný.

Možno by ešte mohlo dospelé pobirmované dieťa takto žehnať svojim rodičom. Ale tiež by som nedovolila niekomu inému, aby mi kládol ruky na hlavu.

žehnať by mal každý kresťan. LK 6, 28, RIM 12, 14 1 PT3, 9. Ale hlavne rodičia deťom, nositelia autority tým, ktorí sú im zverení a samozrejme aj ostatným.

Kladuša, ak chodíš k stretkám napr. charizmatikov, sú tam iné pravidlá ako v katolíckej cirkvi, preto máš rôzne odpovede na tému žehnanie. Oni žehnajú aj vkladaním rúk, aj keď nie sú kňazi. Modlia sa nad niekým a pod. Ak si katolíčka, treba otvorene hovoriť s tvojim kňazom a potom rešpektovať jeho odpoveď. Pre tieto záležitosti treba zodpovedný prístup, nie iba neistý opis, ktorý nehovorí celú vec tak, ako je Dnes existujú rôzne kresťanské skupiny a smery, preto treba vedieť, kam patríš ty. Žehnať v mene Ježišovom môže každý kresťan, ako ti už písali predomnou. Vkladaním rúk je to bežný spôsob u charizmatikov, k tomu sa však pridávajú aj iné veci - modlitby v jazykoch a iné, ktoré by sme nemali "len tak" preberať, lebo sa nám páčia. Je to vážna vec, je to z viery, nie každému je ten spôsob vlastný. Ak máš na mysli toto, aj tak sa poraď so skúseným kňazom, ktorý ti v tej konkrétnej veci môže poradiť, než začneš robiť niečo, čo praktizujú iní kresťania.

Spomínaš "chodenie s Bohom a žehnanie ľuďom" - čo je evangelikálny spôsob, ktorý používajú kresťania charizmatici, oni však používajú aj inú prax služby ľuďom, ktorá nám katolíkom nie je vlastná. Žehnanie iným je u kresťanov bežná prax, rozdiely sú však na základe spoločenských skupín - v rodine je zvykom, žehnanie krížikom na čelo, mnohí to však nepoznajú, preto je im to čudné alebo cudzie, preto nie je vhodné to robiť tam, kde skupinu nepoznáme. Čo sa týka žehnania iným "po spovedi" - neviem prečo by sme to mali robiť len po spovedi- nie je nikde spomínané niečo podobné. Požehnanie ide z úmyslu toho, kto žehná a on volá Boha, aby Boh inú osobu požehnal, Boh je svätý a z Neho vychádza požehnanie, nie zo mňa, ale na môj príhovor, na ten nemusím byť po spovedi ale v milosti posväcujúcej, t.j. vediem aktívny život s Bohom, ako to učí kat. cirkev. Tvoje požehnanie, žehnanie iným má vychádzať z viery a z túžby žehnať ho - to sa nemôže Bohu nepáčiť. Ak žehnáme iným, zvolávame na nich priazeň Boha, milosti a ochranu, napr. Sú rôzne modlitby požehnania, mnohé sú v Písme. ak sa ich modlíš s úprimnosťou a s túžbou, Boh požehná toho, za koho sa modlíš alebo komu posielaš modlitbu požehnania. Aj u nás katolíkov je to služba iným, nie je však odovzdávaná takým spôsobom, ako u evangelikálnych. kresťanov (vkladaním rúk).