Mzdou za hriech je smrť!

Odznieva vo mne od posledného víkendu Godzone vždy keď niekto spomenie toto slovo. Okrem tejto vety sa vo mne ozýva aj túžba po živom vzťahu s bohom plným lásky.

 Nieže by som vzťah s Bohom nemala jasné, že mám ale ide o to brať ho viac ako svojho kamaráta. Teda byť s ním naozaj 24/7 a všetko s ním zdieľať a všetko s ním prežívať. To sa mi častokrát nedarí a dôsledkom toho pácham hriechy.

A pritom ľuďom, ktorých mám rada neubližujem ale Bohu, ktorý ma miluje a ja ho tiež ľúbim a snažím sa s ním žiť ubližujem deň čo deň.

Toto som si uvedomila najmä na večernej modlitbe keď sme mali napísať na papier svoje previnenia a odovzdať ich Bohu ako Odovzdané. A potom začať pracovať na všetkých svojich nedostatkoch. Vo mne sa potom čosi zmenilo.  

Čas osobnej modlitby som si začala užívať a nie si ho len odkrútiť aby som to už mala za sebou. Aj keď priznávam, že sú v mojom živote ešte dni keď si na modlitbu spomeniem až keď idem spať. No vždy na druhý deň sa potom snažím byť s Ním dlhšie a povedať mu všetko viac od srdca.

Po tom víkende som prestala páchať hriech, ktorým som si ubližovala len sama sebe  a vedela som, že Jeho vždy zarmucuje to čo konám a ničím sa tým. Aj keď to celé trvalo iba týždeň a pomáhalo mi to trochu sa odreagovať od problémov, od školy teraz keď to nepácham mi to vôbec nechýba a vždy si radšej v ťažkej chvíli spomeniem na Boha ako by som mala ísť spáchať tú vec. Viem, že keby som to robila po čase by do môjho života naplno prišla duchovná smrť a to predsa nechcem chcem žiť život s Bohom naplno 24/7  a deň čo deň sa zobúdzať s tým, že dnes to bude krásny deň prežitý s Ním!