Príhovor otca Mariána Kuffu, na púti mužov v Hrabskom.

Aby som priblížil zmysel nedele, použijem názorný príklad. Všimnite si tri bytosti: Boh, človek a pes. Kto je na prvom mieste? Boh. Na druhom? Človek. Na treťom? Pes.

Na ktorom mieste je človek? Na druhom. Nedeľa mi slúži na to, aby som sa zastavil a pozrel sa hore. Kto je nado mnou? Boh. Kto je podo mnou? Pes.

V nedeľu sa zastavím a pozriem hore. Vidím, že som menej ako Boh. Preto prosím, odprosujem, ďakujem, oslavujem Boha. Preto idem do chrámu, aby som si uvedomil, že som menej ako Boh. Ale pozriem sa dolu. Kto je podo mnou? Pes. Ja som viac ako pes. Dunčo nemá nedeľu, nezaloží labky, nemá Vianoce ani Veľkú noc. Ty nie si Dunčo. Nie si ani Boh, nie si ani pes, preto nám Boh dal tretí Boží príkaz, aby sme si to uvedomovali. Nedal nám prikázanie na to, aby nás trápil, ale aby nám pomáhal. Je to zábradlie cez hlbokú priepasť z časnosti do večnosti, ktoré nám neskáče do cesty, ale je vedľa cesty.
Človeče, uvedom si, že si menej ako Boh. Hybaj dolu! Robíš sa rovný Bohu. Hybaj dolu! Alebo ideš na úroveň psa? Hybaj hore! Raz sa robíme rovní Bohu, čo je otvorená pýcha, a raz zídeme dolu pod psa, čo je žiadostivosť. Alebo pôjdeš hore a v pýche tresneš hlavou do múru a biedne zahynieš, alebo dôjdeš do bahna žiadostivosti a tiež biedne zahynieš. Máš si uvedomiť, na ktorom si mieste. Alebo klepni dole svoju pýchu, alebo sa ťahaj zo svojej žiadostivosti.

V dnešnej dobe je to troška zamotané. Niekedy sa muž cítil byť hore a žena celkom dole – na úrovni psa. Muž mohol ženu vymeniť za zviera, napr. za ťavu. Neznamenala nič. Prišiel Kristus a zdvihol ju na úroveň muža. Kde? Pri Jakubovej studni, keď sa rozprával so Samaritánkou. Apoštoli nerozumeli: „Pozrite sa, rozpráva sa so ženou, a ešte s cudzinkou. Keby bola aspoň židovka. Ježišu, veď Samaritáni sú naši nepriatelia.“ Porušil všetky pravidlá. Ukázal, že každá žena je rovná mužovi. A nebola to svätica. To si musí uvedomiť každý muž. Každučká žena je rovná mužovi.

No po čase prišiel „múdry“ človek a zdvihol ženu na úroveň Boha. Kde to bolo? Francúzska revolúcia mala krásne heslo − Bratstvo, rovnosť, sloboda. Zobrali prostitútku, herečku, zobliekli ju donaha, dali dolu kríž a bohostánok a postavili tam ženu. Urobili si z nej Boha.

Žena, ty nie si ani pes, nie si ani Boh. Muž, pamätaj si, žena nie je tvoj pes ani tvoj Boh. Žena, ty si rovná mužovi. Muž je hlava a žena je... Čo myslíte? Krk? Chyba. Žena nemá byť krk, ktorý krúti s hlavou, ako chce. Tak to aj potom vyzerá v rodine, kde je muž mučeník. Muž je hlava a žena je srdce. Teplo rodiny vytvára bezpochyby tvoja manželka. Ak žena nevytvorí teplo v rodine, muž sa uteká zohriať do krčmy, deti idú na ulicu... Muži by sa pozabíjali, preto im Boh dal ženy. Tvoja manželka má nádhernú úlohu – vytvoriť teplo. Ak ho manželka vytvorí, muž sa ponáhľa z práce domov. Ak je manželka nerváčka, hysterička, papuľnatá, jazyčnatá, muž uteká. Ak je žena naozaj dobrá, je magnetom pre muža aj pre deti. Ak je muž hlavou a žena srdcom, vtedy je to v poriadku.

Pozrite sa, kam dnes tlačíme ženu. Predtým bola kdesi dole, na úrovni psa, dnes už ani bicykel nekúpiš, aby tam nebola nahá žena. Tlačíme ju do každej reklamy. Pozrite sa na vysoké školy – sú prefeminizované. Tri štvrtiny ročníka sú ženy. Vymysleli sme si mlynček na magisterky. V poriadku. Môžeš byť magisterka, ale daj pozor, aby si si s titulom nemyslela, že si niečo viac. Možno má tvoj muž vyššiu prirodzenú inteligenciu, aj keď má len učňovskú školu a nešiel na štúdiá z rôznych dôvodov. Chlapci sú pokúšaní v tom, že „pôjdeš do Írska, zarobíš, užiješ si“. Dievčatá tým, že „budeš magisterka“.

Najvyšší titul ženy je hodnosť matky. Ženy a dievčatá, ak budete magisterky, prežijeme. Ale ak si namiesto titulu matka vyberiete titul magisterka, zahynieme. Môžeš byť aj profesorka, no prežijeme len vtedy, ak budeš aj matka. Vytrhnime vlas muža a ženy a dajme ich vedeckému pracovníkovi. Pri každej bunke tvojho vlasu, žena, bude vedec hovoriť: žena, žena, žena... V každej bunke môjho vlasu bude hovoriť: muž, muž, muž... Už vlas vyvracia to, čo sa snaží hlásať dnešná doba. Žena sa nerovná mužovi. Už vlas ťa prezradí. A čo potom všetko ostatné? Nedajte sa vytlačiť na miesto, ktoré vám nepatrí. Aj v Prahe feministky na tribúne vyhlasovali: „My tým mužom ukážeme“. Ale tribúnu im postavili muži. Feminizmus v prvom rade zabíja mužov, potom je to samovražda ženy. Je to silné pokušenie pre dnešnú ženu.

Keď som bol chlapec, jazdil som na motorke. V ľavej ruke spojka, v pravej brzda, plyn. Keďže má muž širšiu hruď ako žena, sedí vpredu, žena vzadu. Je to prirodzené. Ona sa ho drží. On stláča spojku, pridáva plyn aj brzdí. Keď som bol zamilovaný, išiel som na motorke a moje dievča za mnou. Mal som ju veľmi rád. Nevidel som ju, ale cítil som ju, a tak som sa z nej tešil. Keď povedala: „Poď doprava,“ povedal som: „Idem.“ Keď doľava, tiež som išiel. Ak muž miluje svoju ženu, aký je problém, že on je hlava? Na 95 percent pôjde podľa ženy. Prečo? Lebo ju miluje. Ja chytám dážď, ja chytám vietor, nie ona. Teším sa, že ju môžem chrániť. Ak žena rozpráva správne, muž pôjde podľa nej. Čoby nie? Ak by však povedala nesprávne, ak je on správny chlap, nepôjde podľa nej. Ak povie doľava a je tam olejová škvrna, na ktorej by sa motorka pošmykla, nepôjde tam, lebo by ju stratil. Prečo nepôjde podľa nej? Lebo ju miluje. Muž kontroluje, čo žena hovorí. V tom sa prejavuje hlava. To, že je muž hlavou, ženu chráni. Boh to tak zariadil. V normálnej usporiadanej rodine má byť muž hlavou a žena srdcom.

Rodinu by sme mohli prirovnať k stolu. Za tri rohy ju drží žena – matka. Muž ju drží za jeden roh. Ak padne matka, je na svete bezdomovec. V inštitúte mám toľko chlapcov... A keď sa na nich pozriem, spoločná diagnóza − padlá matka. Nie je to tak vo všetkých prípadoch, ale vo väčšine áno. Matka zomrela, matka je alkoholička, matka sa rozviedla... padlá matka. S matkou padá celá rodina. A muž to má vedieť. Aj keď si hlava, nemôžeš všetko to, čo môže žena. Môžeme ženu v hocičom zastúpiť. Neviem variť, ale od strachu pred hladom by som sa to možno naučil. Keby som mal zomierať od zimy a nemal by som nijakú inú možnosť, od strachu sa naučím aj štrikovať. Ale keby som si povedal, že zastúpim ženu a budem rodiť a dojčiť, tak som skončil. Toto je výslovná parketa ženy.

Pre toto Boh stvoril ženu. Materstvo. Muž, chráň svoju manželku, matku, dcéru, sestru, aby mohla byť matkou a mohla robiť to, na čo my muži nemáme.
Áno, správny chlap rozkazuje, prikazuje, zariaďuje, ruší príkazy... A keď treba, aj buchne po stole. Neprekáža to, ak si medzi riadkami žena alebo dcérka prečíta lásku. To, čo nám mama vysvetľovala dve hodiny, otec zvládol za dve sekundy. Ručne-stručne. A my sme hneď pochopili. Všetko toto je služba mojej manželke, mojej dcérke, mojej matke a Pánu Bohu.

Keďže ty muž máš najvyššiu úlohu v rodine, máš aj najväčšiu službu. Keď nemáš ženu a deti, hovoríš: ja, ty, on. Ale keď máš, hovoríš: on, ty, ja. Lenže správny chlap nespadne len tak z oblakov. Správny chlap sa musí vychovať. Pozrite sa, čo dnes robíme z chlapcov. Ženy sa väčšinou trápia v domácnosti samy. Muž uteká do Írska, do Anglicka, do kamiónu, do práce, hocikde, ide preč... Nič nemusíš. Nechceš počuť plač malého dieťaťa, a tak radšej utekáš a zhodíš celú výchovu na ženu. A ešte si to ospravedlňuješ tým, že je tvojou úlohou zarábať. Výsledok? Príďte sa pozrieť ku mne. V lete minulého roka prišlo ku mne 11 chlapcov. Nacukrovaných, napudrovaných, zoženštených... Takí 15-roční pubertiaci. Prišli s nimi strhané matky bez muža. „Ja si s ním neviem dať rady, pán farár.“ Hanbil som sa. Z chlapca urobí chlapa len chlap. Žiadna pedagogička ani sociologička. Ak zomrel otec, je tu strýko. Nie je strýko? Je tu farár. Nie je farár? Je nejaký charakterný muž. Nech je na ňom vidno rukopis muža. Aj na tvojej dcérke treba poznať rukopis muža. Otec, ty máš byť prvý muž, ktorý vystíska svoju dcérku a pochváli ju, že dobre vyzerá. Nesmierne jej to zdvihne sebavedomie.

(z homílie otca Mariána Kuffu, farára zo Žakoviec, na púti mužov v Hrabskom)

Prebraté z časopisu SLOVO – časopisu grécko-kalolíckej Cirkvi na Slovensku.
Uverejnené so súhlasom redakcie spomínaného časopisu ako aj samotného o. Maroša.

Dokončenie príhovoru v písomnej podobe na budúci týždeň  + audio nahrávka príhovoru.

Súvisiaci článok:

Hlava a srdce (2)

***

Obohatilo ma – v tejto ponuke môjho menu uverejňujem články, ktorých autorom nie som ja, ale niekto iný. Veriac, že tak ako obohatili, povzbudili mňa môžu aj iných. (Svoje postrehy, názory, svedectvá, atď. uverejňujem v položke Blog)

Jozef