Evanjelizácia Slovenska= evanjelizácia mňa.
Ak ja dovolím, aby Božie slovo menilo, budovalo mňa, bude viac menené aj Slovensko.
Ak moje deti vidia, že nielen hovorím ale aj žijem to, čo hovorím....
...ak môj sused vidí na mojom denno dennom živote vôňu a farby nebeského kráľovstva, nemusí sa rozhodnúť nasledovať ale aj môže....

Evanjelizácia Slovenska začína odo mňa.

pripájam sa k Otílii.

Evanjelizácia na Slovensku je vo veľkej miere hlavne vo veľkých mestách aktívna,si myslím. U nás na dedine,žiadna,iba pred týždňom sme mali prvý koncert s chválami.Túžba je OBROVSKÁ,ale peňiažkou a ľudí niet. Ak chceme raz za týždeň chvály tak 15 km cestujeme celá rodina. Ak mám ohodnotiť posledný rok tak žasnem koľko akcií je na Slovensku ,čo ešte pred troma rokmi nebolo.

Evanjelizácia je veľmi potrebná. Zabúda sa na najväčšie tajomstvo Lásky, ktorým je sám Ježiš. Evanjelizácia pozitívne zmenila i môj život a vzťah k Bohu. Začal som si uvedomovať, že vo svete aj na Slovensku chýba Láska. Buďme milujúcimi srdciami, ktoré zanechávajú v ľuďoch túžbu po Bohu.

Evanjelizácia na Slovensku?

Rozbieha sa . . . treba viac tých, ktorí na toto Pánove volanie odpovedia:

" Tu som, Pane. Pošli mňa. "

Maťko,

prosím, vysvetli mi, čo konkrétne myslíš pod pojmom predevanjelizácia.

Ďakujem.

Janka,

ak je túžba, tak sú aj ľudia a aj peniaze.

Veď túžba nie je sama - bez človeka. A na začiatku ani peniaze netreba.

Jednoducho sa stretnite a spievajte chvály, modlite sa. Proste a bude vám dané, po čom vaše srdce túži.

Páči sa mi to čo napísala Otília. Dnes som si tak listoval kade tade Písmom a čítal rôzne pasáže. Jedna ma napadla z 1 Petrovho listu k tomuto tu. 1Pt 2:12 Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov. V prvom rade skutky a činy vypovedajú o viere a láske. Ak chcem niečo dávať, sám sa musím umierňovať a ísť príkladom. Často jeden jediný skutok viery a lásky spraví viac než tisíce slov. Evanjelizovať ako mi povedal tuna náš kaplán musia preto silný ľudia, ktorí sú pevne v Bohu zakorenení. Ale evanjelizácia sa deje každým skutkom lásky ktorý prejavujeme k blížnym. Nemusí to byť nič veľké. Stačí aj maličkosť. A každý z toho čo sám prijal od Pána rozdáva iným. Evanjelizovať Slovensko je potrebné dnes už veľmi. Je to smutné, ale zo silnej kresťanskej zeme a stáva silná pohanská zem. Martin to dobre napísal, ako Godzone. To zaujme teda dosť. Musí to byť silné, tvorené silnými ľuďmi, ktorých vedie Duch Svätý.

Evanjelizacia by podla mna stale mala byt aj na ulici ale aj taka vnutorna... Na ulici, aby stale ludia, ktori Boha nepoznaju mali moznost vstupit do Cirkvi. Aby ludia videli, ze Cirkev je ziva a atraktivna.
Avsak myslim ze je cas, naozaj nepozerat na pocty ale venovat sa do hlbky tym, ktorych mame a postupovat pomaly. Kostoly su cim dalej, tym prazdnejsie, ale stale je tam vela ludi, kt. Cirkev moze ponuknut viac ako ti ludia ziju.
Viem, ze je vela ludi kt. chodia s bolestou kazdu nedelu k zriedlu uzdravenia, a aj tak na konci omse odchadzaju chori a so svojou bolestou.
Preto my, ktori s Jezisom dennodenne zijeme, by sme mali ukazat tym ostatnym v kostole zivot v plnosti. Nestaci ze v kostole su, to ich nespasi...

Janko Buc už pre niekoľkými rokmi používal v prednáškach model PREDevanjelizácie. O čo tu teda ide? Pred tým, než by sme skôr začali priamo ohlasovať evanjelium ako na klasickej pouličnej evanjelizácii (kombinácia krátkeho slova, svedectva, piesne a pantomíma, príp iné dramatické umenie, niečo čo osloví), mali by sme sa s ľuďmi spriateliť. Mali by vycítiť, že máte o nich záujem a ako kresťania urobíte pre nich niečo užitočné.
Oslovení by si takto mali prijať za svoje, že kresťania (Cirkev) je fajn a Boh ich má rád. Toto je základ.

Čo to prakticky znamená?
Pre verejnosť môžete pripraviť nejaké kultúrne podujatie (deň detí so súťažiami, slušné koncerty pre mládež, open-air súťaže pre rodiny s posedením, športové súťaže s dídžejom ), zametanie ulíc, natieranie plotov alebo hromadná pomoc ľuďom pri jesennom upratovaní záhrad. Takto sme začínali farské misie (deň detí a detský tábor). V Bratislave spravilo Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina "active garden". Ide o to, aby sme pre ľudí spravili niečo užitočné. Potom si vás všimnú a budú vedieť, že vám ide o ich dobro. Srdcia sú takto viac otvorené.

Potom môže prísť ohlasovanie evanjelia, kde zdôvodníte svoju nádej a prečo to všetko robíte. Je to beh na dlhé trate, ale je to oveľa efektívnejšie a ide to do hĺbky.

Pri tom treba podotknúť, že evanjelizácia je iná u teengerov, dospelých, starších a Rómov. Musíme byť kreatívni. Skúmajme, čo ľudia potrebujú.

Prosím aj o ďalšie príspevky o predevanjelizácii. Rád sa budem inšpirovať

V poslednej dobe sa zamýšľam čoraz viac touto otázkou, resp. mojim "prispievaním" ku evanjelizácii tejto spoločnosti. Čoraz viac ma zaujíma čo sa deje u jednotlivých ľudí, keď skončíme nejaký misijný program. Došlo k nejakému obráteniu? Ako otvorili svoje srdce Bohu? Posilnili sme ich vieru? Potešila by ma akákoľvek spätná väzba. Niekedy mám pocit, že to nikam nesmeruje, že moja námaha, čas boli zbytočné. A potom prichádzajú myšlienky, či moja viera je pevná, silná, zakorenená v Kristovi. Často si neuvedomujem, že som Kristov "nástroj" na vykonanie Jeho diela.
Moja skúsenosť mi vraví, že ak chcem evanjelizovať, musím (chcem) žiť v Božej blízkosti. Ak v rodine, susedia, priatelia neuvidia, že som človek dobrý a spravodlivý, márna bude moja snaha. Ľudia si dnes neuvedomujú, že každý sme hriešny a sem-tam sa stane, že neideme cestou Božej vôle.

Všetci vieme, čo je to evanjelizácia a musíme byť pripravení aj iné aspekty tejto Božej služby. A to je: každodenné pokúšanie zlého, aby som zišiel z tejto cesty; obetovať svoj čas; pohodlie,...a preto je tak málo povolaní do tejto služby.

Evanjelizácia je skutočne potrebná a napriek tomu čím teraz prechádzam, veľmi ma oslovili tieto slová, ktoré som kdesik čítal a to: "Sám Ježiš Kristus je evanjeliom, ktoré hlásame. On je tiež tým, ktorý ho zvestuje... Evanjelizovať znamená zúčastniť sa na živote Krista a na jeho službe vo svete... Evanjelizovať znamená privádzať osoby ku Kristovi, Spasiteľovi a Pánovi, aby mali účasť na jeho večnom živote".

Vďaka, Jozef, za tému aj za adresnú výzvu...
K téme všetkým veľmi odporúčam prečítať si Lineamenta k budúcoročnej Biskupskej synode (http://www.kbs.sk/?cid=1306308633). Sú veľmi trefné a inšpirujúce.

Pán Kováčik, ďakujem za link, už sa teším na určite podnetné čítanie.

Podľa mňa, evanjelizácia je slabá, málo účinná, nesie málo ovocia, lebo naša služba Bohu je stále malá, nedostatočná, ešte stále hľadajúca, stále nie sme dostatočne upevnení a zakorenení v Kristovi. Až keď žijeme v Bohu 24 hodín denne, plne mu dôverujeme a Kristus je pre nás stredobodom všetkého, z neho vychádzame a k nemu sa vraciame, môžeme niesť aj ovocie plnej evanjelizácie.
Kým sami nie sme na dostatočnej úrovni v službe Bohu, ani naša služba ľuďom nie je na dostatočnej úrovni.
Evanjelizácia nie je možná, keď evanjelizátor nemá živý vzťah s Bohom a ten nestojí na vedomostiach ani na litere.
Iba ten , kto má Boží život v sebe, môže tento Boží život ponúkať iným.
Takže sa prikláňam i k slovám Mateja, Otílie, Jarky a všetkým ktorí odpovedali v takom duchu
"Prvoradá je služba Bohu a z nej vychádza druhoradá služba ľuďom."

Jozef,

myslím, že evanjelizácia našťastie na Slovensku prebieha, ale vždy sú rezervy. Stačí keď sa zamyslím na katechétmi, ktorí nielen katechizujú, ale aj evanjelizujú. Sú takí. Potom sú to rôzne malé skupiny, rôzne hnutia, ktoré naozaj uvažujú o jadre radostnej zvesti. Potom tu máš hnutia, ktoré majú rôzne formy ohlasovania radostnej zvesti. Niektorí sú viditeľnejší, iní menej. Nebudem menovať konkrétne evanjelizačné cesty, alebo programy. No a druhá strana mince je aj to, že je stále veľa veriacich, ktorí ani nevedia čo je jadrom radostnej zvesti, ktorí boli skôr formovaní katecheticky než oslovení zvesťou o osobnej Božej láske. Takže je pred nami ešte veľa rozsievania Slova. Aj katechéti, aj rehoľníci a kňazi potrebujú naskočiť na vlnu ohlasovania evanjelia. Veď to je zmyslom existencie Cirkvi a našich spoločenstiev.

- rasťo -

Ahoj,
myslím si, že evanjelizácia na Slovensku má čo doháňať, a to najmä v oblastiach, kde Božie pôsobenie viditeľne chýba. Niekedy je to veľmi ťažké, sama som pred pár dňami spoznala, že nie každý má záujem o Božie slovo..a vtedy sa pýtam – Pane, mám hlásať Tvoje Slovo aj v takýchto prípadoch?....
Zistila som, že ide tak o obsah, ako aj formu, ako Ježiša podávate ľuďom vôkol seba. Cesta lásky, rady, útechy a pomoci je tá najlepšia. Pretože napokon ľudia Lásku z vás cítia a to je svedectvo, ktoré hovorí za všetko. Ťažko totiž niečo vravieť, resp. písať iným a chovať sa úplne odlišne. Tiež si myslím ( čo som si tiež overila na vlastnej koži), že nie je dobré svoje okolie strašiť, že sa napr. majú Boha báť alebo, že ak neuposlúchnu, tak sa im pomstí a pod. ( ale rešpekt a bázeň voči Bohu – to áno). Láskavý dialóg alebo diskusia sú dobrou cestou. Tak ako aj mnoho ostatných, i ja sa snažím šíriť Božie slovo, kde sa dá. V rodine, medzi spolužiačkami, známymi a pod. Myslím si, že práve to je cesta. Evanjelizovať mne najbližších a tešiť sa, pokiaľ aj týmto spôsobom nájdem aspoň malé ,,ovocie´´.

R. SekoviAj ja si myslím, že sme na dobrej ceste a netreba klesať na duchu. Veriaci sme boli a bohužiaľ sme stále v menšine, ale sme predsa soľou a horiacou sviecou , či nie ? A keď Boh s nami , tak kto proti nám. Evanjelizovať by sme mali každý na mieste, kde sa práve nachádza, a tým talentom čo má. Ja mám možnosť iba v rodine, vychovať vnúčika vo viere, na pracovisku - keď každý nadáva na súčasnú situáciu - a opýtajú sa na moju mienku, tu na komunite ,svojou prítomnosťou , komentármi, povzbudením a poďakovaním zakladateľom Mojej komunity: Martinovi Lojekovi, Robertovi Krettovi, J. Bucovi, .
R. Sekovi, pánovi kaplánovi. Učiteľky-katchétky tiež majú veľkú úlohu pri výchove novej generácie. Len neostaňme sami, izolovaní od ostatných, nech každý z nás si nájde spoločenstvo , ktoré mu najlepšie vyhovuje. Našťastie sú takéto spoločenstvá , veľa pomôžu aj duchovné cvičenia. Horšie je to na dedinách, kde kostoly sú prázdne , evangelizácia skoro žiadna ( česť výnimkám ), kňazi na dedinách sú dosť preťažení, niektorí majú 5-6 dedín, administrácia im zaberá veľa času a na veriacich im nezostáva čas, akurát nedeľné omše, a to je všetko. Smutné keď z jednej dediny idú na Prvé prijímanie dvaja .
Evanjelizovať by sme mali najmä mladých, ale príkladom a nie nasilu , tak to nejde.

Jozef, vďaka Pánovi, že si nastolil túto zásadnú otázku. Nič nie je praktickejšie než dobrá teória. Ak sa dá hovoriť o teórii v evanjelizácii, tak je to o spoznaní základného poslania Cirkvi, ktoré jej zveril Ježiš Kristus a spoznať ako to realizovala prvotná Cirkev. Učebnicou k tomu sú Evanjeliá, kde možno sledovať, ako Ježiš evanjelizoval, potom ostatné knihy Nového zákona, aby sme si osvojili, ako Ježišove postupy aplikovali jeho učeníci a ďaľší. Poznanie Starého zákona doplňuje ďalšie rozmery evanjelizácie.

Najdôležitejšia úloha, ktorú Ježiš zveril Cirkvi je Veľké poslanie (Mt 28,18-20). To nie je iba úloha, ale základný princíp fungovania Cirkvi - až do skončenia sveta (teda aj dnes). Ako v dnešnej Cirkvi funguje tento základný princíp? Ako funguje v miestnych cirkvách - farnostiach? Ako funguje v hnutiach, komunitách, spoločenstvách? To je základná otázka, ktorú si musíme položiť pri akejkoľvek aktivite v Cirkvi. Konkrétne to znamená, či farnosť, hnutie, komunita, spoločenstvo tvorí učeníkov Ježiša Krista? V našich slovenských prekladoch nie je priamo použité slovo "učeník", ale opis "učte ... a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal" je o to istom. To je ale náročná úloha, lebo učeník je zrelý kresťan. Ježiš pripravoval učeníkov tri roky, rovnako postupovali jeho učeníci v starostlivosti o svojich učeníkov (napr. Pavol - Sk 19,1-10). Platí to aj v dnešnej dobe? Obraz, ktorý tento proces približuje, je rodina. Zrodiť dieťa a vychovať z neho zrelého človeka sú dve časovo odlišné úlohy. Výchovou svojich detí štartujeme proces, do ktorého patrí výchova detí našich detí, ... . A aká by bola alternatíva? Dá sa ten proces urýchliť? Sú aj takí, ktorí sa zameriavajú na "rodenie" - zrodiť čo najviac kresťanov. Ale aký osud stihne tie znovuzrodené deti nechané samé na seba (alebo na koho?) - obstoja v boji so svetom, telom, diablom?

Je Ježišova stratégia použiteľná pre dnešnú "instatntnú" generáciu? Neexistuje niečo lepšie, modernejšie? Veď máme mobily, internet, autá, lietadlá, ... Čo to znamená tvoriť učeníkov vo virtuálnom priestore? Nestačí na to Facebook? Klik a som v "kontakte" s tisíckami! Koľko učeníkov sa podarilo takto vyformovať? Alebo blog? ... Určite to má svoje miesto, svoj zmysel - ale myslím, že je to iba doplnkový prvok. Chýba tomu to teplo rodinného puta (aj deti vychovávame cez Facebook?), položenie ruky na plece, počúvanie, láskavý pohľad, individuálny prístup, ...

Zažiť na vlastnej "koži" to, čo Pavol hovorí na začiatkoch a koncoch svojich listov o svojich učeníkoch ako o svojich deťoch, je niečo, čo dokáže zásadne ovplyvniť službu evanjelizácie. Neprestávam ďakovať Bohu za človeka, ktorý takto pred 36 rokmi vstúpil do môjho života a za ďalšieho, ktorý v tom pokračuje až do dnešného dňa. Všetko, čo som kedy v službe Cirkvi vykonal má tu zdroj. A sprostredkovanie tejto skúsenosti fungovalo za socializmu a funguje aj dnes ... takto sa naštartuje proces multiplikácie ...

Rozmeňme to na drobné: ľudové misie (Rieka života) - Žilinské misie. Boli sme pri tom spolu. Kde je tu proces tvorenia učeníkov? ...

Požehnaný deň všetkým!