Skvelé dielo Učiteľa jednoty, na ktoré som narazil pred pár dňami. Je trošku dlhšie ako zvyčajný blogový príspevok, ale rozhodne stojí za to prečítať si ho celé. Keď aj na viackrát... Viac o diele sv. Cypriána z Kartága, biskupa a mučeníka, spolu s úvodom a bohatým poznámkovým aparátom k tomuto dielu možno nájsť na http://revue.logosnet.biz/logos2-2005-04

1. Pán nás napomína týmito slovami: "Vy ste soľ zeme!" (Mt 5,13) a tiež nás nabáda byť jednoduchými a nevinnými, ale zároveň múdro zaobchádzať s touto našou jednoduchosťou. Čo iné, moji milovaní bratia, je pre nás lepšie, ako predvídať a s ostražitým srdcom bdieť, aby sme pochopili a tiež sa pripravili na zákerné úklady nepriateľa? Ináč budeme my, ktorí sme si obliekli Krista - Múdrosť Boha Otca, vyzerať ako tí, ktorí nevedia ako získať spásu. Netreba sa teda obávať prenasledovania, ani otvorených útokov, ktoré majú za cieľ poraziť a zmenšiť počet Božích služobníkov. Mať sa na pozore je oveľa ľahšie, keď je príčina strachu jasná a duša je pripravená na boj ešte pred tým, ako sa protivník ukáže. Avšak oveľa viac sa obávajme a chráňme nepriateľa, ktorý na nás útočí tajne, keď nás klame v podobe pokoja, približujúc sa k nám skrytými pohybmi. Aj preto dostal meno had (lezec, skrytý napredovník). Toto je vždy jeho klamstvo: toto je jeho slepý a temný spôsob ako oklamať ľudí. On už od samotného začiatku sveta klamal a ubližujúc lživými slovami oklamal neznalé a neobozretné duše pod rúškom vierohodnosti. A keď chcel pokúšať samotného Pána, chcejúc znova klamať a ubližovať, priblížil sa v skrytosti. Avšak bol odhalený, zahnaný naspäť a tak poslaný dole, pretože bol zbavený masky a ukázal sa v pravom svetle.

2. V tomto príklade nám bolo ukázané ako utiecť od spôsobov starého človeka: na ceste v šľapajach víťazného Krista. Nemôžeme sa zasa nedbalo vrátiť do osídiel smrti, ale musíme stáť na stráži proti nebezpečenstvu, a tak môžeme prijať a vlastniť nesmrteľnosť. Ale ako môžeme vlastniť nesmrteľnosť, keď nedodržiavame tie príkazy Krista, ktorými je prekonaná a porazená smrť. On sám nás upozorňuje týmito slovami: "Ak chceš vstúpiť do života, zachovávaj prikázania," (Mt 19, 17) a zasa: "Ak činíte čo vám prikazujem, už vás nenazývam služobníkmi, ale priateľmi." (Jn 15,14-15). Kristus teda nazýva prikázania silnými a neochvejnými, upevnenými na skale robustného základu, pevne postavenými proti všetkým víchriciam a búrkam sveta s neporušiteľnou a neotrasiteľnou stálosťou. "Každý, kto počúva tieto moje slová," hovorí, "a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale." (Mt 7,24-25) Preto by sme mali pevne stáť na jeho slovách a učiť sa a činiť všetko čo on vyučoval a konal. Ale ako niekto môže hovoriť, že verí v Krista, keď nevykonáva to, čo mu Kristus prikázal urobiť? Alebo odkiaľ má dosiahnuť odmenu z viery ten, kto nezachoval verne príkazy? Taký človek nevyhnutne povolí a bude blúdiť, a bude chytený dychom omylu a bude odfúknutý ako prach, ktorý zdvíha vietor sem a tam. Ten, kto sa nedrží pravdivej cesty spásy, neurobí žiadny postup na ceste k spaseniu.

3. My sa však musíme mať na pozore nielen pred vecami, ktoré sú odkryté a zjavné, ale aj pred takými, ktoré podvádzajú so zákernosťou chytrého podvodu. A čo je viac chytré, alebo čo je viac zákerné ako to, keď nepriateľ, označený a zrazený dole Kristovým príchodom - potom ako prišlo svetlo k pohanom a jas spásy zasvietil do diaľky na záchranu človeka, aby hluchí mohli počúvať o duchovnej milosti, aby slepí otvorili svoje oči na Boha, aby sa chorí uzdravili večným zdravím, aby chromí bežali do chrámu, aby sa nemí modlili s jasnými hlasmi a prosbami; - uvidiac opustené modly a ich svätyne a chrámy, zanedbané kvôli obrovskému počtu veriacich, zosnoval nový podvod so samotným menom kresťanstva, aby zviedol neopatrných? Vytvoril herézy a schizmy, aby nimi vyvrátil vieru, skorumpoval pravdu, rozdelil jednotu. Tých, ktorých nemohol držať v slepote starej cesty, podvádza a klame. A týmto omylom nového spôsobu vytrháva ľudí zo samotnej Cirkvi a im sa už zdá, že už dosiahli svetlo a že unikli noci tohto sveta. A on z druhej strany vnáša iné temnoty do neobozretných, aby, aj keď sa nedržia Kristovho Evanjelia, ani nemajú v úcte jeho (Krista), ani jeho zákon, nazývali seba samých kresťanmi a hoci kráčajú v temnote, mysleli si, že majú svetlo. Nepriateľ im ďalej lichotí a podvádza ich tak, ako hovorí apoštol, že sa premieňa na anjela svetla a vyznačuje svojich služobníkov, akoby boli služobníkmi spravodlivosti; ponúka noc pod zmienkou dňa, večnú smrť pod zámienkou spásy, zúfalstvo pod zámienkou nádeje, nevieru pod zámienkou viery, antikrista pod menom Krista, aby zatiaľ, čo ich klamú podobné veci, bola pravda nepozorovateľne sfalšovaná. Toto sa deje, najdrahší bratia, pretože oni sa nechcú vrátiť k prameňu pravdy, ani nehľadajú hlavu, ani nedodržiavajú učenie nebeského Majstra.

4. Ak niekto zvažuje a preveruje tieto veci, tam nie je potreba obšírnej diskusie a dôvodov. Dôkaz pre vieru je jednoduchý v krátkom vyhlásení pravdy. Pán hovoril k Petrovi: "A ja ti hovorím:" povedal, "Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi." (Mt 16,18-19) A rovnako po svojom vzkriesení mu povedal: "Pas moje ovce!" (Jn 21,16) Na ňom buduje svoju Cirkev a jeho posiela pásť svoje ovce, a hoci po svojom vzkriesení udelil rovnakú moc všetkým apoštolom, aj tak zriadil len jeden stolec a tak ustanovil prameň a tiež dôvod jednoty. Aj ostatní (apoštoli) boli úplne takí ako bol Peter, ale primát je daný Petrovi, aby bola zjavná jedna Cirkev a jeden stolec. Aj keď sú mnohí pastieri, vyhlasuje len jedno stádo, ktoré pasú všetci apoštoli v jednomyseľnej harmónii. Kto nezachováva túto Petrovu jednotu, myslí si, že zachováva vieru? Kto opustil Petrov stolec, na ktorom je založená Cirkev, myslí si, že je ešte v Cirkvi?

5. Túto jednotu mali by sme držať pevne a brániť, obzvlášť my, biskupi, ktorí strážime cirkev, aby sme mohli dokázať, že aj episkopát samotný je jeden a nerozdelený. Nenechajte nikoho podvádzať spoločenstvo bratov klamstvami; nenechajte nikoho skaziť vieru nevernosťou k pravde. Episkopát je jeden, časti ktorého sa držia spolu jednotlivými biskupmi. Cirkev je jedna, ktorá so stále väčšou plodnosťou sa rozširuje široko-ďaleko do množstva ľudí, práve tak, ako je mnoho slnečných lúčov, ale svetlo je len jedno, a vetvy stromu sú mnohé, ale ich jediná sila sa nachádza v ich pevných koreňoch. A tiež, keď mnoho prúdov tečie z jedného prameňa, hoci množstvo vody sa zdá byť rozptýlené pre hojnosť odtekajúcich tokov, napriek tomu ich jednota je zachovaná v ich prameni. Zoberte preč svetelný lúč od tela slnka, a jednota jeho svetla sa ani trochu nerozdelí. Odlomte však vetvu zo stromu, a odlomená vetva už nebude schopná vypučať, alebo oddeľte tok od jeho prameňa a odrezaný tok sa vysuší. Ale Cirkev, okúpaná v Pánovom svetle, vysiela jeho lúče na celý svet, avšak je to iba jedno svetlo, ktoré je rozptýlené všade, a jednota tela je nerozdelená. Ona rozširuje svoje výhonky na celú zem v úrodnej hojnosti; ona ovlažuje svojimi bohatými tokmi tečúcimi široko-ďaleko. V jej lone sa rodíme, jej mliekom sme kŕmení, jej duchom sme oživovaní.

6. Kristova snúbenica nemôže byť znečistená; ona je neporušená a čistá - cudná. Pozná len jeden domov, s cudnou skromnosťou stráži svätosť jediného príbytku. Ona nás pripravuje pre Boha; deti, ktoré zrodila, zapisuje do Kráľovstva. Ktokoľvek je oddelený od Cirkvi a je spojený s cudzoložníčkou, je oddelený od prísľubov daných Cirkvi a ani ten, kto opustil Cirkev, nedosiahne odmeny od Krista. Je to cudzinec, je to neveriaci, je to nepriateľ. Nemôže mať Boha ako Otca ten, kto nemá Cirkev ako matku. Keby ktokoľvek z tých, čo boli mimo Noemovej archy, bol schopný uniknúť (smrti), aj ten, kto je mimo Cirkvi, unikne. Pán (nás) vystríha, hovoriac: "Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje." (Mt 12,30) Ten, kto ruší Kristov pokoj a zhodu (v Cirkvi) koná proti Kristovi; ten, kto zhromažďuje niekde mimo Cirkvi, rozbíja Kristovu Cirkev. Pán hovorí: "Ja a Otec sme jedno." (Jn 10,30) A zasa o Otcovi a Synovi a Svätom Duchu je napísané: "A títo traja sú (za)jedno." (1 Jn 5,7) Či niekto verí, že táto jednota, ktorá pochádza z božskej moci a je tesne spojená s božskými sviatosťami, môže byť na kúsky rozbitá v Cirkvi a rozdelená kvôli nezhodám rôznorodých úmyslov? Ten, kto nezachováva túto jednotu, nezachováva Boží zákon, nezachováva vieru v Otca i Syna, a nezachová si ani život a spásu.

7. Toto tajomstvo jednoty, toto nerozpojiteľné puto zhody je ukázané nedeliteľné, keď v Evanjeliu tunika Pána Ježiša Krista vôbec nie je rozdelená ani roztrhaná, ale tí, ktorí losovali o Kristov odev - ktorý mu radšej mali nechať, získali odev vcelku a tak vlastnili nepoškodenú a neroztrhanú tuniku. Božské písmo to ohlasuje a hovorí: „Ale tento odev bol nezošívaný, odhora vcelku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!" (Jn 19,23-24). Tunika predstavuje túto jednotu (tento celok), ktorá začínala odhora nadol, to znamená, že pochádzala z neba a od Otca a teda ten, kto ju prijal a vlastnil, ju nemohol vôbec roztrhnúť, ale dostal ju úplne celú a neporušené pevnú. Ten, kto trhá a rozdeľuje Kristovu Cirkev, nemôže vlastniť Kristov odev. Na druhej strane, keď už Šalamún umieral a jeho kráľovstvo a ľud boli rozdelené, prorok Ahiáš stretol kráľa Jeroboama na poli a roztrhol svoj odev na dvanásť kusov, hovoriac: „Vezmi si desať kusov, lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela: „Hľa vytrhnem kráľovstvo z ruky Šalamúna a tebe dám desať kmeňov! Jeden kmeň bude jeho pre môjho služobníka Dávida a pre Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil, aby som tam položil svoje meno." (1 Kráľ 11,31-32;36) Keď sa dvanásť kmeňov Izraela rozdelilo, prorok Ahiáš roztrhal svoj odev. Ale kedže Kristov ľud nemôže byť rozdelený, ani jeho tuniku vcelku a súvislé utkanú nerozdelili tí, ktorí ju vlastnili. Nerozdelená, spojená a scelená ukazuje nášmu ľudu, ktorý si obliekol Krista, na spájajúcu zhodu. Tajomstvom a znamením svojho odevu tak vyjadril jednotu Cirkvi.

8. Kto je teda taký nešťastník a neverný v dôvere, aby pomätený zúrivosťou nezhody uveril, že jednota Boha, Pánov odev, Kristova Cirkev, môže byť celkom roztrhaná, alebo by sa to dokonca odvážil aj urobiť? Pán sám nás vystríha v svojom Evanjeliu, a vyučuje nás, hovoriac: "A bude jedno stádo a jeden pastier." (Jn 10,6) A niekto si myslí, že môže byť tiež mnoho pastierov alebo mnoho stád na jednom mieste? Podobne aj apoštol Pavol naznačuje tú istú jednotu medzi nami a prosí a povzbudzuje nás v týchto slovách: „Prosím vás, bratia," hovorí, „pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku." (1 Kor 1,10) A zasa hovorí: unášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja." (Ef 4,2b-3) Myslíš si že sa môžeš usadiť a žiť vzdialený od Cirkvi, budujúc pre seba iné miesta a odlišné obydlia, keď bolo povedané Rhaabe, v ktorej bola predobrazená Cirkev: "A vezmi k sebe do domu svojho otca, svoju matku, svojich bratov a celú svoju rodinu. Kto vykročí z dvier tvojho domu von, toho krv bude na jeho hlave."(Joz 2,18-19)? Podobný je aj symbol Paschy, ktorý neobsahuje nič iné v zákone Exodu než to, že baránok, ktorý je zabitý podľa vzoru Krista bude jedený v jednom dome. Boh sa vyjadril, hovoriac: "Musí sa zjesť v jednom a tom istom dome a nič z mäsa nesmieš vyniesť von z domu." (Ex 12,46) Kristovo telo a Pánov svätý nemôže byť vynesený von, ani neexistujú nijaké iné príbytky pre veriacich okrem domu jednej Cirkvi. Tento dom, tento príbytok jednomyseľnosti, Svätý Duch označuje a ohlasuje v žalmoch, keď hovorí: "Boh je ten, ktorý dáva prebývať v dome tým, ktorí sú jednomyseľní." (Ž 67,7) V Božom dome, v Kristovej cirkvi žijú tí, ktorí sú jednomyseľní; oni zachovávajú zhodu a jednoduchosť.

9. A preto Svätý Duch prišiel ako holubica. To je jednoduché a radostné zviera, bez horkosti v žlči, surovo neďobe, so svojimi pazúrmi násilne netrhá. Obľubuje pohostinnosť ľudí; je známe, že celý kŕdeľ býva v jednom príbytku. Keď privádzajú na svet svojich potomkov, vyvádzajú ich von spoločne; keď odlietajú a prilietajú, držia sa spolu; trávia svoje životy vo vzájomných vzťahoch; uznávajú zhodu pokoja pri bozku ich zobákom: oni spĺňajú zákon jednomyseľnosti v každej veci. Toto je jednoduchosť, ktorá by mala byť známa v Cirkvi; toto je láska k blížnemu, ktorá by sa mala dosiahnuť, aby láska bratov napodobňovala bratské vzťahy holubov, aby ich nežnosť a jemnosť bola rovnaká ako u baránkov a oviec. A čo teda robí tá divosť vlkov prítomná v srdci kresťana, to šialenstvo psov, ten smrteľný jed hadov a tá krvavá krutosť šeliem? Je správne, že takíto sú oddelení od cirkvi, aby nezahubili holubice a ovce so svojou krutou a jedovatou nákazou. Horkosť sa nemôže spojiť a zlúčiť so sladkosťou, temnota so svetlom, dažde s jasným počasím, boj s mierom, neplodnosť s plodnosťou, sucho s tečúcimi vodami, búrka s bezvetrím. Nech si nikto nemyslí, že dobrí môžu zmiznúť z Cirkvi; vietor neodveje pšenicu, ani búrka neprevráti silný a pevne zakorenený strom; ľahká slama je však pohadzovaná sem a tam vo víchrici a slabé stromy sú prevrátené v návale smršti. Apoštol Ján haní a napáda takýchto, keď hovorí: "Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Lebo keby boli z nás, boli by zostali s nami." (1 Jn 2,19)

10. Herézy teda vznikali často a ešte aj vznikajú, pretože prevrátená myseľ nemá pokoja, pretože nesvorný vierolomník nezachováva jednotu. Vskutku Pán dovoľuje a trpí. aby sa tieto veci stali, aj keď vlastná voľba každého pretrváva, aby, keď norma pravdy skúša naše srdcia a mysle, zdravá viera tých, ktorí sa osvedčili, sa mohla stať zjavnou v jasnom svetle. Skrze apoštola Svätý Duch vopred varuje a hovorí: "Musia byť medzi vami aj rozkoly, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí." (1 Cor 11,19) Takto sú veriaci vyskúšaní; takto sú vierolomníci odhalení. Takto ešte pred dňom posledného súdu, už aj tu (na zemi) duša spravodlivého a nespravodlivého sú oddelené, ako sú plevy oddelené od pšenice. To sú tí, ktorí sa z vlastnej iniciatívy mimo Božieho plánu robia predstavenými pre nešťastníkov a utečencov; tí, ktorí sa ustanovili za zodpovedných bez nejakého zákona poriadku: tí. ktorí si osvojili pre seba meno biskup, hoci im nikto nedal biskupskú moc; to sú tí, ktorých Svätý Duch v žalmoch nazýva tými, ktorí sedia na tróne nákazy, moru a choroby (nebezpečnej) pre vieru, podvádzajúc s hadím jazykom a súc strojcami falzifikovania pravdy, vyslovujú smrteľné jedy zo svojich nakazených jazykov, ich reč sa zakráda podobne ako rakovina, ich diskusie vnášajú smrtiaci vírus do vnútra a srdca každého človeka.

11. Pán varuje pred takýmito ľuďmi: pred takýmito zdržiava a vystríha svoj putujúci ľud, hovoriac: "Nepočúvajte na slová prorokov, ktorí vám prorokujú. Oni vás zavádzajú, vidinu svojho srdca hovoria, a nie z Pánových úst. Jednostaj hovoria tým, čo opovrhujú slovom Pánovým: "Pokoj budete mať!" A každému, kto kráča v tvrdosti svojho srdca, vravia: "Nepríde na vás pohroma." Neprehovoril som k nim, oni však prorokujú. Ak stáli v mojej rade, nech oznámia môjmu ľudu moje slová, nech ich odvrátia od ich zlej cesty a od ich zločinných skutkov!" (Jer 23,16-17.21b-22) Týchto istých ľudí Pán ešte raz označuje a napáda, keď hovorí: "Opustili mňa, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu." (Jer 2,13) Hoci nemôže byť iný krst než jeden, oni si myslia že môžu seba samých krstiť (druhý) raz; hoci opustili prameň života, sľubujú milosť životodarnej a spasiteľnej vody. U nich sa muži neočisťujú, ale radšej sú morálne špinaví, ani sa neliečia zo svojich hriechov, ale naopak ich hromadia jeden na druhý. Toto zrodenie nevytvára synov Boha, ale diabla. Pretože sa rodia skrze klamstvo nezískajú prisľúbenia Pravdy; zrodení z neviery, stratia milosť viery. Nemôžu získať odmenu pokoja tí, ktorí porušili Pánov pokoj pochabosťou nezhody.

12. Nech niekto neklame sám seba iluzórnym výkladom toho, čo Pán povedal: "Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi." (Mt 18,20) Ničitelia a falošní vykladači Evanjelia citujú posledné slová a preskakujú tie predošlé, pamätajú si jednu časť a úskočné s klamstvom potláčajú tú druhú. Ako oni sami sú oddelení od cirkvi, tak isto oni oddeľujú jednu vetu z celej kapitoly. Veď keď Pán povzbudzoval k jednomyseľnosti a pokoju svojich učeníkov, povedal: ,A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi." (Mt 18,19-20), ukazujúc tak, že viac je dané nie pre množstvo, ale pre jednomyseľnosť tých, ktorí prosia. "Ak budú dvaja z vás" hovorí, "na zemi jednomyseľne prosiť" (Mt 18,19). On umiestnil jednomyseľnosť na prvé miesto; On ako prvú ustanovil zhodu pokoja; On vyučoval, aby sme medzi sebou súhlasili verne a pevne. Ale kto môže súhlasiť s niekým, kto nesúhlasí s vlastným telom Cirkvi a s univerzálnym bratstvom? Ako môžu dvaja alebo traja byť zhromaždení v Kristovom mene, keď sú jasne oddelení od Krista a jeho evanjelia? Veď my sme neodišli od nich, ale oni od nás. Keď potom vznikli herézy a schizmy, oni zriaďovali rozmanité miesta na zhromažďovanie pre seba samých a tak opustili prameň a pôvod pravdy. Pán na inom mieste hovorí o svojej Cirkvi, hovoriac k tým, čo sú v Cirkvi, že ak sú v zhode tak, ako to on prikázal a pripomenul, teda, že ak dvaja alebo traja sú zhromaždení a jednomyseľne prosia - hoci sú len dvaja alebo traja - môžu získať od Božej veľkosti to, čo žiadajú. "Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja" hovorí, "medzi nimi." (Mt 18,20), totiž s jednoduchými a pokojnými, s tými, ktorí majú bázeň pred Bohom a zachovávajú Božie prikázania. Povedal že je s tými, hoci len dvomi alebo tromi, podobne ako keď bol s tromi deťmi v ohnivej peci, a pretože zostali jednoduchí pred Bohom a jednomyseľní medzi sebou, ovieval ich uprostred plameňov dychom rosy (pórov. (Dan 3,50). Práve tak bol prítomný on sám pri dvoch apoštoloch zavretých vo väzení, pretože boli jednoduchí a pretože boli jednej mysle. On sám otvoril dvere od väzenia a vrátil ich zasa na verejné miesto, aby mohli znova odovzdať slovo množstvu ľudu, ktorému ho aj verne ohlasovali, (porov. Sk 5,19-21) Keď to potom nariaďuje v svojich prikázaniach hovorí:"Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi." (Mt 18,20) On teda založil a vytvoril Cirkev a neoddeľoval ľudí od Cirkvi, ale napomínal neveriacich pre ich nezhody. Prikazujúc pokoj veriacim svojím slovom, ukazuje, že on je skôr s dvomi alebo tromi, ktorí jednomyseľne prosia ako s mnohými, ktorí spolu nesúhlasia a že viac môžeme dosiahnuť zhodnou modlitbou nemnohých ako prosením mnohých, ktorí sa nezhodujú.

13. (Pán) vtedy, keď ustanovil zákon modlitby, dodal, hovoriac: "Keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu,- aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy." (Mk 11,25) A tiež odvoláva od oltára človeka, ktorý prišiel obetovať s nezhodou v srdci, prikazujúc mu, aby sa najskôr uzmieril so svojím bratom a potom sa vrátil s pokojom a obetoval svoj dar Bohu (porov. Mt 5,24), pretože Boh neprijal dary od Kaina (porov. Gn 4,5). A preto nemôže byť uzmierený s Bohom ten, kto skrze závistlivú nezhodu nie je zmierený so svojím bratom. Aký pokoj teda nepriatelia bratov sľubujú sami sebe? Čo si myslia imitátori kňazov o obetách, ktoré slávia? Tí, ktorí sú zhromaždení mimo Kristovej Cirkvi si myslia že Kristus je s nimi, keď sa spoločne zhromažďujú?

14. A hoci by takíto ľudia boli zabití pre vyznávanie (Ježišovho) mena, toto poškvrnenie sa nezmýva krvou: nenapraviteľná a vážna vina nezhody sa neočistí ani mučeníctvom. Nemôže byť mučeníkom ten, kto nie je v Cirkvi. Nebude môcť vojsť do kráľovstva ten, kto opustil tú (Cirkev), ktorá tam vládne. Kristus nám daroval pokoj. Prikázal nám byť v zhode a jednej mysle. Nariadil nám udržiavať putá lásky a dobrosrdečnosti neporušené a nerozdelené. Nemôže ukazovať seba ako mučeníka ten, kto nezachovával bratskú lásku. Toto učí apoštol Pavol a dokladá to svedectvami, keď hovorí: "Keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne." (1 Kor 13,2-8) "Nikdy" hovorí, "láska nezanikne." Ona bude v Kráľovstve stále a bude večne spevňovať jednotu spoločenstva bratov v harmónii medzi nimi. Nezhoda sa nikdy nemôže dostať do nebeského kráľovstva, ani získať Kristove odmeny. (Kristus predsa) hovorí: "Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás." (Jn 15,12) (Kristove odmeny) nebude schopný získať ten, kto porušuje Kristovu lásku nevernými rozbrojmi. Kto nemá lásku k blížnemu, nemá Boha. Slovo blaženého apoštola Jána je toto: "Boh," hovorí, "je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom." (1Jn 4,16) Nemôžu prebývať v Bohu tí, ktorí sú neochotní byť jednomyseľní v Božej Cirkvi. Hoci zhoria odovzdaní plameňom a ohňu, alebo položia svoje životy hodení šelmám, tá koruna viery nebude ich, ale (naopak) trest za nevieru; a nijaký slávny koniec pre náboženskú čnosť, ale zničenie zo zúfalstva. Taký človek môže byť (aj) zabitý; ale nemôže byť korunovaný. Aj keď vyznáva, že je kresťanom, - práve tak ako diabol často seba falošne vydáva za Krista - sám Pán ho varuje hovoriac: "Prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: "To som ja." A mnohých zvedú." (Mk 13,6) Práve tak ako nie je Kristus ten, kto iných podvádza Kristovým menom, tak nemôže byť považovaný za kresťana ten, kto nezotrváva v Kristovom evanjeliu a v pravde viery.

15. Prorokovať, vyháňať démonov a konať veľké zázraky na zemi je určite vznešená a obdivuhodná vec, avšak ktokoľvek už získal toto všetko nedosiahne nebeské kráľovstvo, ak nebude napredovať v dodržiavaní pravdivej a spravodlivej cesty. Pán upozorňuje a hovorí: "Mnohí mi v onen deň povedia: "Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?" Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!" (Mt 7,22-23) Spravodlivosť je v rukách Boha Sudcu, aby si ju mohli (od neho) zaslúžiť. Jeho prikázania a napomenutia je potrebné poslúchať, aby naše zásluhy získali svoju odmenu. Pán v evanjeliu, keď usmerňoval cestu našej nádeje a viery, v krátkom zhrnutí povedal: "Pán, náš Boh, je jediný Pán." (Mk 12,29b) a "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci." (Mt 22,37-40) Hlásal v svojom učení súčasne jednotu a lásku; Zhrnul všetkých prorokov a zákon v dvoch prikázaniach. Avšak akú jednotu zachováva, o akú lásku sa snaží, alebo si predstavuje ten, kto pomätený zúrivosťou nezhody roztrháva Cirkev, ničí vieru, porušuje pokoj, roztráca lásku k blížnemu, znesväcuje sväté tajomstvo?

16. Toto zlo, najvernejší bratia, začalo už dávno, ale teraz sa (ešte) zväčšilo nebezpečné nivočenie toho istého zla a čoraz viac sa rozširuje a rozmáha jedovatá nákaza heretickej zvrátenosti a schizmy. Takto by to malo byť na konci sveta, ako nám to Svätý Duch ohlásil, varujúc nás prostredníctvom apoštola: "V posledných dňoch," hovorí, "nastanú nebezpečné časy. Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň! Lebo z nich sú tí, čo sa vkrádajú do domov a podmaňujú si ľahké ženy, obťažené hriechmi a hnané rozličnými žiadostivosťami, ktoré sa stále učia, a nikdy nie sú schopné spoznať pravdu. Ako sa Jannes a Jambres postavili proti Mojžišovi, tak aj oni odporujú pravde. Sú to ľudia so zvrátenou mysľou, nespoľahliví vo viere. Ale ďaleko sa nedostanú, lebo všetkým bude zjavná ich nerozumnosť, ako bola aj tamtých." (2Tim 3,1-9) Všetko čo bolo predpovedané sa plní a keďže koniec sveta sa už približuje a tak prídu skúšky ako ľudí tak aj okolností. Stále viac a viac besniaci protivník podvádza omylom, vyvyšuje hlúposť, roznecuje závisť, oslepuje žiadostivosťami, deformuje bezbožnosťami, nadúva pýchou, zatvrdzuje nezhodami, zhadzuje dole hnevom.

17. Nenechajme sa však bezhraničnou a tvrdou nevierou mnohých znepokojiť alebo vyrušiť, ale nech radšej upevní našu vieru pravda predpovedaných vecí. Tak ako niektoré už začali, pretože boli predpovedané dopredu, tak nech si niektorí bratia dajú pozor na podobné veci, pretože boli tiež predpovedané, ako nás Pán poučil hovoriac: "Vy sa však majte na pozore! Všetko som vám povedal vopred." (Mk 13,23) Prosím vás bratia, vyhýbajte sa takýmto ľuďom, a nech sú pre vaše uši neznáme ich škodlivé rozhovory. Vyhýbajte sa im ako smrteľnej nákaze, ako je napísané: "Ohraď svoje uši tŕním a nepočúvaj zlý jazyk, aj na ústa si vlož bránu i zámky!" (Sir 28,28) A zasa: "Zlé reči kazia dobré mravy." (1 Kor 15,33) Pán (nás) učí a napomína, aby sme takýmto veciam unikali. "Sú slepými," hovorí,"vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy." (Mt 15,14) Tomu, kto je oddelený od Cirkvi je treba odporovať a vyhýbať sa. Taký človek je pokazený, prehrešuje sa a je odsúdený sám sebou. Tomu, kto koná proti kňazom Cirkvi, kto sa oddeľuje zo spoločenstva jej duchovenstva a jej ľudu, sa zdá že je spolu s Kristom? Ten človek nosí zbrane proti Cirkvi, bojuje proti Božím zámerom. Nepriateľ oltára, vzbúrenec proti Kristovej obete, neverný vo viere, bezbožný v bohoslužbe, neposlušný služobník, neúctivý syn, nepriateľský brat, opovrhujúci biskupmi a utekajúci od Božích kňazov. Odvážil sa postaviť iný oltár, zostaviť iné modlitby s nedovolenými slovami, zneuctiť pravdivosť Pánovej žertvy falošnými obetami, pretože nevie, že ten, kto je proti Božiemu plánu, pre svoju nerozumnú odvahu bude potrestaný Božím trestom.

18. Kore, Dathan a Abiron, ktorí sa pokúsili prevziať pre seba slobodu prinášať obety namiesto Mojžiša a kňaza Árona. Takto ihneď zaplatili trest za svoje úsilie. Zem rozlomila svoju celistvosť, otvorila sa do hlbokej priepasti, a tak ešte žijúci a chvíľku predtým pevne stojaci zmizli pohltení na dne priepasti. A hnev rozhnevaného Boha nezasiahol len tých, ktorí boli pôvodcami (odboja), ale oheň, ktorý vyšiel od Pána v rýchlej pomste strávil aj dvestopäťdesiat iných, ktorí sa zúčastnili a mali podiel na tej istej pochabosti a boli zahrnutí spolu s pôvodcami kvôli drzosti (porov. Nm 16,19-35). Takto nás jasne varoval a ukázal nám, že o čokoľvek sa pokúsi skazený človek svojou ľudskou vôľou, aby zničil Boží poriadok, koná proti Bohu. Kráľ Oziáš, keď niesol kadidelnicu a násilne si prisvojil právo obetovať proti Božiemu zákonu - hoci kňaz Azariáš mu v tom bránil - a nechcel ustúpiť a poslúchnuť a tak bol potrestaný Božím hnevom a bol znečistený na čele škvrnou malomocenstva (porov. 1 Krn 26,16-20). Takto bol označený pre svoju urážku proti Pánovi tam, kde sú označovaní tí, ktorí si zaslúžili od Pána dobré. A Áronovi synovia, ktorí dali na oltár cudzí oheň, ktorý Pán nenariadil, boli ihneď vyhladení pred tvárou trestajúceho Pána.

19. Týchto určite nasledujú a napodobňujú tí, ktorí znevažujú Božie učenie a nerozumne túžia po cudzích náukách a zavádzajú prikázania ľudského pôvodu. Takýchto Pán napomína a karhá, keď v svojom evanjeliu hovorí: "Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje." (Mk 7,9) Tento zločin je zdá sa horší ako ten, ktorého sa dopustili vierolomníci, ktorí hoci sú v stave pokánia pre svoje zlé činy, úpenlivo prosia Boha o ich plné ospravedlnenie. Vierolomníci Cirkev hľadajú a prosia, rozkolníci Cirkvi odporujú. Pre vierolomníkov to môže byť potreba, u druhých je vôľa poháňaná zlobou. Ten, kto sklamal poškodil len sám seba, ale ten, kto sa pokúsil spôsobiť herézu alebo schizmu zviedol mnohých, strhnúc ich so sebou. V prvom prípade sa stratila len jedna duša, v druhom sú v nebezpečenstve mnohí. Vierolomník určite vie, že zhrešil a oplakáva to a narieka; rozkolník napuchnutý vo svojom hriechu a tešiaci sa zo svojich priestupkov oddeľuje deti od ich matky, odlákava ovce od ich pastiera, a spochybňujú Božie sviatosti. A zatiaľ čo vierolomníci zhrešili raz, tí druhí hrešia denne. A nakoniec, vierolomníci môžu neskôr, po dosiahnutí mučeníctva, prijať prisľúbenia Kráľovstva. (Naopak) rozkolník, ak je zabitý mimo Cirkvi, nemôže dosiahnuť odmeny Cirkvi.

20. Nech sa nikto nediví, najdrahší bratia, že aj niektorí z vyznávačov sa dostali až k takejto nezhode, že niektorí z nich hrešia tak bezbožne a tak ťažko. Pretože vyznanie (Krista) nerobí niekoho imúnnym pred diablovými nástrahami, ani nechráni toho, kto je ešte stále umiestnený vo svete ako nepretržitá ochrana proti pokušeniam, nebezpečenstvám, násiliam a útokom sveta. Inak by nikdy nebolo možné vidieť nasledovne (po vyznaní) medzi vyznávačmi podvody, zhýralosť a cudzoložstvo, aké teraz so stonaním a zármutkom u niektorých vidíme. Aj keby bol ktokoľvek vyznávačom, nie je väčší alebo lepší alebo milší Bohu ako Šalamún, ktorý pokiaľ kráčal po Pánových cestách, dovtedy si uchovával milosť ktorú prijal do Pána. Ale keď potom opustil Pánovu cestu, stratil tiež Pánovu milosť. A tak je aj napísané: "Drž sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal veniec." (Zjv 3,11). Tu sa Pán samozrejme nevyhráža, že by odňal korunu spravodlivosti, ale že vtedy, keby sa (niekto) zriekol spravodlivosti, je nutné, aby sa mu odobrala aj koruna.

21. Vyznanie je začiatok slávy, avšak nezasluhuje korunu; ani nezískava chválu, ale vyvoláva prestíž. Ale keďže je napísané: "Kto vytrvá do konca, bude spasený." (Mt 10,22), čokoľvek sa uskutoční pred koncom je krokom na výstupe k vrcholu spásy, a nie hneď koncom, ktorým si zabezpečíme najvyšší bod. Je (síce) vyznávačom, ale po vyznaní je nebezpečenstvo väčšie, lebo nepriateľ je ešte viac podráždený. Je vyznávačom, a preto by mal stáť na strane Pánovho evanjelia, pretože od Pána získal slávu skrze evanjelium. "Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať." (Lk 12,48) Nech sa nikto nestratí kvôli (zlému) príkladu vyznávača, nech sa nikto neučí nespravodlivosti, nikto drzosti, nikto nevernosti z vyznávačových zvykov. Je vyznávačom, nech je teda pokorný a pokojný, vo svojich činoch nech je mierny a disciplinovaný, aby sa ten, koho nazývame vyznávačom Krista, podobal Kristovi ktorého vyznáva. A preto (Kristus) hovorí toto: „Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený." (Lk 18,14); a aj keď on sám bol povýšený Otcom, tak preto, lebo sa znížil na zem ako Slovo, Moc a Múdrosť Boha Otca. Ako teda môže túžiť po hrdosti ten, kto aj nám vo svojom zákone nariadil pokoru a sám prijal od Otca najväčšie meno ako odmenu za pokoru? Je vyznávačom Krista, ale len ak neskôr nezneváži Kristovu vznešenosť a dôstojnosť. Nech jazyk, ktorý vyznal Krista nie je rúhavý ani hnevlivý; nech netvorí urážky a hádky; nech po slovách chvály a vyznania nevrhá hadie jedy proti bratom a Božím kňazom. Ale ak sa neskôr stane hodným odsúdenia a odporným, ak premrhá svoje vyznanie zlými rečami, ak znečistí svoj život hanebnými škaredosťami a ak nakoniec opustí Cirkev, kde sa stal vyznávačom a tak zničí zhodu (Cirkevnej) jednoty a zamení svoju prvotnú vieru za neskoršiu nevieru, (vtedy) sa už nemôže potešovať svojím vyznaním, akoby bol vyvolený pre odmenu slávy, ba práve kvôli tomu bude (Jeho) zaslúžený trest ešte väčší.

22. Pán si vybral aj Judáša za apoštola, a predsa neskôr Judáš Pána zradil. Vernosť a viera apoštolov kvôli tomu neupadla, lebo zradca Judáš sa oddelil z ich spoločenstva. Tak aj v tomto prípade svätosť a dôstojnosť vyznávačov sa ihneď nezmenšila, kvôli tomu, že viera niektorých z nich bola zlomená. Blažený apoštol Pavol vo svojom liste hovorí :"A čo ak sú niektorí neverní? Zmarí ich nevernosť Božiu vernosť? Vonkoncom nie! Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a všetci ľudia klamú." (Rim 3,3-4a) Väčšia a lepšia časť vyznávačov stojí pevne v sile svojej viery a v pravde Pánovho zákona a učenia. Od pokoja Cirkvi sa neoddeľujú ani tí, ktorí nezabúdajú, že získali milosť v Cirkvi pre úctu k Bohu. Kvôli tomu prijímajú väčšiu chválu pre svoju vieru, že sa oddelili od neviery tých, s ktorými boli v spoločenstve vyznávačov a vzdialili sa od nákazy ich zločinu. Ba čo viac, stojac v pravde osvietení svetlom Evanjelia zažiarili čistým a jasným Pánovým svetlom a sú hodní chvály, lebo zachovali Kristov pokoj, keď zvíťazili v ich zápase s diablom.

23. Aj ja vás prosím, najdrahší bratia, a povzbudzujem a tiež presviedčam vás, aby, ak je to možné, nikto z bratov sa nestratil a aby radujúca sa Matka Cirkev objala vo svojom lone jedno telo jednomyseľného ľudu. Ak však aj týchto vodcov schiziem a autorov nezhôd, ktorí zotrvávajú v slepej a rozhodnej nerozumnosti, nebude možné znovu priviesť na cestu spásy zdravou radou, vy ostatní chytení pre jednoduchosť alebo vedení omylom, alebo oklamaní inými prefíkanými úskokmi a tak stiahnutí do omylu, osloboďte sa zo siete pascí, osloboďte z omylov tých, ktorí blúdia sem a tam, spoznajte správny smer cesty do neba! Apoštolov hlas to dosvedčuje: "Prikazujeme vám ",hovorí, "v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste sa stránili každého brata, ktorý žije neporiadne, nie podľa učenia, ktoré prijal od nás." (2 Sol 3,6) A zasa hovorí: "Nech vás nik nezvedie prázdnymi rečami, lebo za to prichádza Boží hnev na neposlušných synov. Preto nemajte s nimi nič spoločné." (Ef 5,6-7) Máme sa vzdialiť, alebo lepšie ujsť od tých, ktorí odpadli, aby ten, kto sa spolčuje s tými, ktorí idú nesprávne, napredujú cestou omylov a priestupkov a putujú mimo smeru pravej cesty, nedosiahol sám to isté obvinenie. Boh je jeden aj Kristus je jeden aj jeho Cirkev je jedna a viera je jedna a jeden je ľud scelený spojivom zhody v pevnej jednote osôb. Jednota nemôže byť rozbitá, ako ani jedno telo nemôže byť rozdelené rozkúskovaním jeho organizmu, bez rozumu rozhádzané sem a tam na kúsky roztrhaním jeho vnútorností. Ktokoľvek sa oddelí od tej, čo ho porodila, nebude schopný dýchať a žiť oddelene; stratí podstatu zdravia.

24. Svätý Duch nás varuje, hovoriac: "Miluje niekto život a chce požívať dobro v šťastných dňoch? Zdržuj svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej. Unikaj pred zlom a dobre rob, hľadaj pokoj a usiluj sa oň." (Ž 33,13-15). Syn pokoja má hľadať a usilovať sa o pokoj; ten, kto pozná a cení si zväzok lásky nech si krotí svoj jazyk od zla nezhody. Pán, keď už bol veľmi blízko svojho utrpenia, vo svojich božských prikázaniach a spasiteľnom učení toto dodal, hovoriac: "Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam." (Jn 14,27). Keď nám dal toto dedičstvo, zaistil nám všetky svoje prisľúbené dary a odmeny v zachovávaní pokoja. Ak sme Kristovi spoludedičia, tak zostaňme v Kristovom pokoji. Ak sme Božími synmi, musíme byť šíriteľmi pokoja. "Blažení tí," hovorí, "čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi." (Mt 5,9). Boží synovia by mali šíriť pokoj; mierni v srdci, jednoduchí v reči, harmonickí v náklonnosti, navzájom si verní a zjednotení spojivami jednomyseľnosti.

25. Táto jednomyseľnosť existovala už oddávna medzi apoštolmi. Podobne aj nový ľud veriacich zachováva Pánove prikázania, udržujúc vzájomnú lásku k blížnemu. Sväté písmo to dokazuje týmito slovami: "Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu."(Sk 4,32) A zasa, „Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi." (Sk 1,14). A takto, pretože prosili účinnými modlitbami, boli schopní s dôverou dosiahnuť čokoľvek, čo si pýtali od Božieho milosrdenstva.

26. Ale u nás sa jednomyseľnosť tak oslabila, že aj hojnosť našich skutkov lásky sa zmenšila. Vtedy predávali svoje domy a majetky a uložiac si poklady v nebi, ponúkli apoštolom zisky (z predaja), aby boli rozdelené na použitie pre potrebných. Ale teraz my nedáme ani desiatok z nášho vlastníctva, a, hoci nám Pán prikazuje predávať, my radšej nakupujeme a zveľaďujeme. Takto v nás vyschla sila viery, takto ochabla sila veriacich. A preto Pán, pozerajúc na naše časy, hovorí v svojom evanjeliu: "Nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?" (Lk 18,8). A my vidíme, že to, čo predpovedal sa uskutočňuje. Nemáme žiadnu vieru v Božej bázni, v zákone spravodlivosti, v láske, v skutkoch. Nikto nerozmýšľa so strachom o posledných veciach; nikto nemyslí na deň Pána a Boží hnev a tresty, ktoré dostanú neveriaci a rozhodnutie o večných mukách pre neverných. Ak by však (niekto) veril v čokoľvek jeho svedomie by sa bálo, ale keďže neverí v ani jednu, ani sa nebojí. Ale keby veril, dával by si pozor; a keby si dával pozor, unikol by (im).

27. Dvihnime sa ako najviac môžeme, najdrahší bratia a prerušme spánok starej nečinnosti, zobuďme sa, aby sme zachovávali a vykonávali Pánove prikázania. Buďme takí, akými nám on sám prikázal byť, keď povedal: "Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť." (Lk 12,35-37). Máme byť opásaní, aby, keď príde deň odchodu, nezachytil nás zaneprázdnených a zmätených. Nech naše svetlo žiari a svieti v našich dobrých skutkoch, aby nás previedlo z noci tohto sveta k nezhasínajúcemu svetlu. Očakávajme teda vždy napätí a ostražití nepredvídateľný príchod Pána, aby keď zaklope, naša viera bdela, pripravená prijať od Pána odmenu za svoju ostražitosť.

Ak zachováme tieto prikázania, ak dodržíme tieto upozornenia a normy, keď spíme, nemôžeme byť prekvapení diablom, ktorý podvádza, ale budeme vládnuť ako ostražití služobníci s Panovníkom Kristom. Amen.