verím, že 200-300e by stačilo. máš pravdu - lepšie kúpiť tu. už len pre colníkov, ktorí vedia byť nepríjemní. určite k nim pôjdem, možno aj s niekým z charity. bez toho, aby som videl situáciu môžu dostať akurát tak požehnanie.
ale problém je ten, čo som naznačil na konci blogu - a potom? Je tam totiž v podobnej situácii takmer celá dedina. vieš si predstaviť, čo sa spustí, keď pomôžeme "len" jednej rodine? ostatní, čo sú na tom podobne čo dostanú? úsmev ako dar? toto je to, čo ma bolí - jednak neschopnosť pomôcť viecerým a potom... závisť. nehovorím, že každý má dostať presne rovnaký balíček ako sa to tu robilo za komunizmu. ešte aj stužka aby bola rovnaká... všetkým rovnako. to je nereálne. ale chcem ísť ďalej ako len po jednu rodinu z asi 30 v jednej dedine z 20...

http://mojakomunita.sk/web/otili1/blog/-/blogs/kredenec-postele-chladnicka-do-ch­udobnej-rodiny-v-albansku

:´-(

Tomáš, silno s Tebou cítim. Každý deň. Nejde to - dať raz. Nejde to - dať 2 razy... Ak nedáš, bude ťažko, ak dáš, tiež. No a Pán Boh nám pomáhaj.
Slovo. To daj. Ucho. To daj. Úsmev tiež daj. Aj slzu. A Pán Boh pomáha. Dá aj posteľ, aj chladničku. On nepotrebuje. Dá keď bude treba a kde bude treba. Aj cez naše ruky. Ale čas je Jeho, nie toho, kto pýta, nie toho, kto dáva.
Posledne to u mňa boli topánky za 100,-€. Ani ja také nemám. Ale boli treba na nohy, na ktoré sa iné nedajú obuť. Od darcu, ktorý tiež také nemá. Nuž... Boží čas, Božia noha...
A ja žasnem. Aj plačem, aj sa smejem, aj veľa pochybujem... Bez modlitby a odovzdaniu sa Jemu, by som nemala doma už ani jednu topánku, nie to chladničku, či posteľ.
Bože pomáhaj!

Chápem Tomáša. Smutné na celej veci je, že nemôžme pomocť ostatným, nemôžme pomôcť celej dedine, nemôžme pomôcť chudobným na celom svete. Bohužiaľ máme iba nepatrné príjmy, a tých, ktorí majú milióny, tých chudoba nezaujíma ( Česť výnimkám)

Majka, veď ja viem... videla si moju farnosť, videla si, kde ľudia žijú a ako sa k nim dá dostať. Viem, že ak dám, bude ťažko. pýtal som sa na to páterka odpovedal mi, že to, že môžeme pomôcť len niektorým a ostatní sa môžu nahnevať, že nič nedostali, je daň, ktorú platíme za lásku... to vieš, čo dobrý skutok, to múdra rada...

Hm daň za lásku. To si napísal dobre Tomáš, ale láska nezávidí. Mali by sa učiť stále láske aj keď sú chudobní. A kto si ty, že ty máš všetko? Si boží služobník, ktorý sa stará o nich tam. Neviem, či by si urobil nejakú službu, ak by si všetko zahodil ako sv. František a stal sa iba ďalším už z mnohého radu chudobných. Chápem ťa, že ťa to bolí to všetko vidieť. No tento svet nie je nebo ani, to si treba uvedomiť. Jozef to tiež dobre napísal, že tých čo majú, tých zas chudoba nezaujíma. Prís 30:8-9 Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi (vždy iba toľko, koľko) potrebujem na živobytie, aby som sa nenasýtil (var’) a nezaprel ťa a nepovedal: „Kto je Pán?“, alebo neschudobnel (vari), a (tak) nekradol a nepotupil meno svojho Boha.

Len na vysvetlenie - daň za lásku, ktorú máme a preukazujeme my. Nie za tú, ktorú majú chudobní.
Práve to, že som Boží služobník je posledný a najslabší argument na to, aby som mal všetko či viac ako chudobní. Vysviacka nedáva nikomu právo mať v spoločnosti lepšie postavenie ani ekonomické výhody.
Je pravda, že svet nie je nebom, ale je pod nebom. A preto sa máme usilovať o to, aby sa k nebu povzniesol, aby ním bol. Utópia? Nie. Nielen sv. František, ale Cirkev na svojom počiatku ukázala, že to ide. V tomto svetle je absolútne nepodstatné, o čo ide alebo nejde bohatým. Sú to tí, ktorí "sú mimo" (porov. 1Kor 5,12n). Kým sa budeme zaoberať bohatými a tým, čo majú, nikdy sa nepozrieme na to, čo my sami - z vlastného - môžeme dať najchudobnejším.
Predpokladám, že okrem Prís si čítal aj:
"Neberte si do opaskov ani zlato ani striebro ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat ani obuv ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm" (Mt 10,9n).
"Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia." (Mt 6,32-34).
"Aj my sme povinní dávať život za bratov. Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska? Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou" (1Jn 3,16-18).
Toto je Boží služobník:
"Opovrhnutý a posledný z ľudí,
muž bolestí, ktorý poznal utrpenie,
pred akým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.

Vskutku on niesol naše choroby
a našimi bôľmi sa on obťažil,
no my sme ho pokladali za zbitého,
strestaného Bohom a pokoreného.

On však bol prebodnutý pre naše hriechy,
strýznený pre naše neprávosti,
na ňom je trest pre naše blaho
a jeho ranami sme uzdravení.

Všetci sme blúdili ako ovce,
išli sme každý vlastnou cestou;
a Pán na neho uvalil
neprávosť nás všetkých.

Obetoval sa, pretože sám chcel,
a neotvoril ústa;
ako baránka viedli ho na zabitie
a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom,
(a neotvoril ústa).

Z úzkosti a súdu ho vyrvali
a kto pomyslí na jeho pokolenie?
Veď bol vyťatý z krajiny živých,
pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.

So zločincami mu dali hrob,
jednako s boháčom bol v smrti,
lebo nerobil násilie,
ani podvod nemal v ústach.

Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením…
Ak dá svoj život na obetu za hriech,
uvidí dlhoveké potomstvo
a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.

Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta.
Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou
ospravedlní mnohých
a on ponesie ich hriechy.

Preto mu dám za údel mnohých
a početných dostane za korisť,
lebo vylial svoju dušu na smrť
a pripočítali ho k hriešnikom.
On však niesol hriechy mnohých
a prihováral sa za zločincov" (Iz 53,3-12).

Ježiš sám hovorí: "Kde som ja, tam bude aj môj služobník" (Jn 12,26). Teda: Boží služobník je buď takýto, alebo nie je...

Určite máš pravdu , Tomáš, len my sme k tebe ešte nedorástli. "....milosrdenstvo chcem, nie spravodlivosť ..." hovoril Ježiš.

Samozrejme Tomáš, a ja s tým všetkým súhlasím. No pamätáš ako si napísal, že si si zabehol desať kilometrov a potom si bol odstavený? Nuž, každý nech koná podľa svojich možností. Jak sa vraví, nemôžeš behať, kým zatiaľ ani chodiť nevieš. Všetci sme v Ježišovej škole lásky, kde sa učíme láske. Určite ty spasiteľ nie si, ten už tu prišiel. Ale si Boží spolupracovník. Nebuď k sebe až príliš prísny. Buď k sebe vždy zdravo prísny. Pán ti cestu ukáže. Tak ako ty v láske rastieš, musíš aj svojich farníkov viesť k tomu, aby rástli v láske. Ale to určite všetko vieš. Veď Pán Ježiš nechce niečo nad naše sily aby sme činili, ale aby sme spravili maličko a zvyšok v dôvere prenechali jemu. Nech ťa Pán žehná Tomáš v tvojej ťažkej úlohe! Si určite skvelý a výborný kňaz!

A budem myslieť na teba a tvojich farníkov v modlitbách, aby sa ti darila tvoja ťažká a namáhavá misia. Je to to najmenej čo už môžem spraviť. Aby to dievčatko malo nakoniec tú chladničku a pár postelí či kredenc. Konaj všetko ako najlepšie vieš a zvyšok odovzdaj Pánovi s vierou.

Naša rodina zažila hmotnú núdzu. V tom čase manžel prišiel o prácu a ja som bola na materskej dovolenke, "celkovo som si túto dovolenku užívala 19 rokov". Oveľa horší ako nedostatok peňazí bol však postoj okolia.
Viacdetné rodiny to nemajú vôbec ľahké. Deti však nesmú zatrpknúť alebo sa ľutovať.
Tie naše to už teraz berú z humorom. Dnes sa napríklad išli lyžovať. Stredoškoláci majú iba jednú vystroj a tak sa obliekli čo kto našiel alebo do čoho sa napratal a na môj veľký údiv mi len odpovedali, " mami veď nejdeme na módnu prehliadku! "
/ A to im vôbec nevadili ani záplaty! /
Viem, že máme oveľa viac ako rodina dievčaťa, ale predsa sa pýtam naozaj potrebujú súrne toto, nieje pre nich potrebnejšie niečo iné?

Jarka, aj cez konkrétnu pomoc sa prejavuje vzťah okolia.
Mám známych na Morave, traja ťažko postihnutí ľudia bývali v plesnivom byte... videla som to cez Webcameru. Internet často ich jediné spojivo so svetom ,s inštitúciami , úradmi , bankou, majú ho zadarmo, lebo oni spravujú sieť v bytovke.Oni rozpočítavajú platby za vodu, čo vedia, tým slúžia. Ale fyzicky sú na tom tak, že odplesniť a vymaľovať si nedokážu.skúšali proti plesni všetko možné... i nemožné...ale nevyskúšali všetko. áno je to drahé a nemohli si to dovoliť. V tom čase som mala plat a naše náklady boli o trošku nižšie než príjmy, za pár mesiacov som našetrila na farbu, penetračný náter, odplesňovací náter, prebrala technológie s odborníkmi... a s pomocou manžela a synov sme im to za 4 + 1 deň dali do poriadku. Plakali. Doposiaľ im každý iba sľúbil pomoc, a nič...
nevyriešili sme všetky ich problémy. ale pomohli sme s najpálčivejším...a nakopli ich, že to všetko má zmysel... ich život nie je nepovšimnutý....

skutkom a pravdou... to je vryte do vnutra nasich obrucok. nech sa tak stane! 1Jn 3, 18

...tí zblízka to nevideli, my sme z diaľky mali lepší výhľad na situáciu... Aj tak to niekedy býva.
V albánsku je niekto, kto s nami zdieľa svoje poslanie, je na nás, či a ako sa k tomu postavíme. či činne, trpne, vyčkávaco, odsudzujúco, závistlivo, nedôverčivo, alebo nadšene, bez strachu, s odovzdanosťou do Božej vôle.
Máme slobodnú vôľu. Nikto nás do ničoho nenúti...leda tak Láska nás pohýna...

Otília, ďakujem za tento tvoj príspevok o plesni. Ty si jasným dôkazom tiež, že Pán sa stará o tých, ktorí pomáhajú. Si sväticou dneška. Láska nás posväcuje, láska odpúšťa hriechy. Svojim svedectvom o živote dodávaš odvahu iným, aby sa nebáli aj oni vykročiť naplno za Ježišom, lebo ten neopúšťa nikoho, kto mu slúži. Veď sám Ježiš keďže je najvyšší, je aj najmenším a sluhom nám ostatným. Sám povedal, že sa opáše a bude posluhovať. Veď to aj pri umývaní nôh zdôrazňoval. Ja sa musím ešte toho veľa učiť, ale dúfam raz, budem aspoň taký v láske ako si ty Otília!

nie som na seba prísny. a už vôbec nie príliš. zivot v pravde nepokladám za prísnosť. že nás Pán neskúša nad naše sily je jasné.. viem, že nie som Noe, Abrahám, Mojžiš, Jeremiáš a už vôbec nie Spasiteľ. ani títo neboli skúšaní nad sily a Boh od nich nechcel málo. Ani veľa. Chcel všetko. Nesúhlasím s tým, že Pán od nás chce, aby sme spravili máličko (aj keď objektívne - to, čo robíme nie je žiadna diera do sveta a možno práve to je problém!). Robiť máličko a zvyšok odovzdať... A to máličko nie? A s tým zvyškom nepohnúť? Prepáč, možno sa zdá, že chytám za slovíčka... ale vyjadruje to presne náš postoj - to, čomu často podľahneme: mňa sa to netýka, ja už mám "odrobené" svoje "máličko", nech makajú druhí... Myslieť do dôsledkov... čajoví sme, čajoví... samá voda...

to stálo v liste... čo naozaj potrebujú zistím, keď pôjdem na návštevu...