Alebo aj: "Čo mi ešte chceš vziať?"

Mladík z evanjelia je celkom sympatický. Mladý, čo túži po večnom živote, čo od mladosti zachovával prikázania. Niekto, kto sa možno nikdy neprehrešil voči Zákonu. Dokonalý. A nakoľko sa zdá, túžiaci napredovať. Ak by nechcel rásť, asi by k Ježišovi nepribehol.

Pán ho naozaj pozýva ďalej. Pozýva ho k nadštandartnému radikalizmu, k niečomu, kde zrazu chýbajú alternatívy. Stojí pred výzvou: buď – alebo. Marek nezabudne pripomenúť, že Kristus sa na neho zahľadel s láskou. Jeho pohľad musí byť plný lásky, lebo jedine milovaný dokáže urobiť niečo tak veľké, ako Kristus pozýva. “Choď, predaj všetko, čo máš a rozdaj chudobným... potom príď nasleduj ma.” Naozaj je to požiadavka nad všetky limity.

To preto, leboJežišovi jednoducho nestačí zachovávanie prikázaní. Ktovie. Mladík možno čakal, že Ježiš mu povie: “Super. Tým, že si zachovával prikázania si urobil všetko, si na poriadku a už nemusíš nič.” Omyl. Pred Pánom nikdy nie sme “na poriadku”. Ak sme úprimní voči sebe a voči Bohu, vždy sa nájde niečo, čo sa môže a má vylepšiť. “Čo mám robiť?” je veľmi dobrá a nevyhnutná otázka. Ale ak si ju kladieš, musíš byť pripravený prijať aj odpoveď na ňu.

Mladík je aktívny, hľadá, sníva, pýta sa... Jeho tragédia je však v tom, že neprijíma Pánovu odpoveď. Koľkokrát si sa pýtal, hľadal, prosil...? A keď Pán prehovoril, zrazu si dostal strach, lebo sa ti zdalo, že ti zasa chce vziať všetko, čo si mal.

Spomenul som, že Pánov pohľad je láskavý, plný lásky. A láska nikdy neberie. Nikdy. Ak by toto mladík pochopil, ak by v tej bolesti zo straty neutekal, ale počkal na to, čo Ježiš o chvíľu povie Petrovi, nielenže by nič nestratil, ale získal by omnoho viac, ako mal. Získal by stonásobne viac. Veľký majetok nie je problém. Ale môže sa ním stať, ak si ho ceníš viac ako Boha. Nie slovami, nie ústami. Veľmi konkrétne – ako mladík. Aj on bol plný ideálov večného života, ale pred konkrétnou Ježišovou výzvou zosmutnel a zarmútený odišiel.

Mladík je znamením. Kým neprijmeš, že všetko čím si a čo máš, si a máš od Pána, kým neprijmeš, ako hovorí pápež Benedikt XVI., že Kristus nič neberie a dáva všetko, tvoj život bude len smutným útekom a beznádejným odchodom. Ak ťa Pánova odpoveď zarmucuje, ak v tebe spôsobuje, že v zármutku a beznádeji odchádzaš, to, čo treba zmeniť nie je Pánovo slovo, ale stav tvojho srdca...

Otázka “Čo mám robiť?” nie je zlá. Je veľmi dobrá. No a práve z nej pramení ďalšia: “Si slobodný konať to, čo máš robiť?” Tu spočíva tajomstvo šťastia: byť slobodný opustiť niečo (alebo všetko) pre Ježiša; lebo teraz vieš, že jeho pohľad je plný lásky, že On, nekonečná Láska, na teba hľadí a pozýva ťa konkrétnym gestom ukázať serióznosť tvojej otázky “Čo mám robiť?” Ak miluješ Krista, to, čo opúšťaš nevnímaš ako stratu, ale ako oslobodenie. Aj keď to neznamená, že to nebude bolieť.

Sloboda nie je samozrejmá. Slobodným sa stávaš, lebo sloboda je ovocím múdrosti. Tej najkrajšej múdrosti, ktorou je milovať Boha.